Preukaz našej totožnosti

Je to zvláštna prednáška, alebo ak chcete reč, ktorá nie je na rýchle pochopenie, a viem si predstaviť pochybovačné pohľady poslucháčov, či skutočne dobre počujú, čo Ježiš hovorí: Naozaj blahoslavení, šťastní či svätí budú tí, ktorým je dnes do plaču? Ktorí sú umlčaní a nič nemôžu povedať? Ktorí musia kvôli nemu znášať zahanbujúce poznámky či gestá a dokonca prijať aj prenasledovanie? Aké je v tom šťastie?

Ježiš nechcel povedať, že ak mám byť šťastný, teda blahoslavený, musím za každú cenu vyhľadávať nejaké utrpenie, ale ak takéto niečo prežívam, čaká ma druhá polovica blahoslavenstva – tá šťastná, to znamená, že môj plač sa zmení na radosť, krivda na spravodlivosť, že každá snaha o pokoj a zmierenie mi prinesie titul Božieho syna a za všetky pozemské problémy kvôli viere v Krista mi bude patriť nebeské kráľovstvo.

To znamená, že to, čo dnes pre Krista znášam, si Boh veľmi cení a raz ma za to aj odmení. Niektorí duchovní otcovia túto „horskú reč“ označujú za „nový Dekalóg (Desatoro) z nového Sinaja“.

Svätý Otec František týchto osem blahoslavenstiev zasa nazval „preukazom totožnosti kresťana“. Všetkých „osem údajov“ Ježiš vyplnil do poslednej bodky na Golgote a podpísal ich vlastnou krvou. Takže on to s naším šťastím myslel smrteľne vážne. Alebo poznáte iné tipy na „šťastné blahoslavenstvá“?

Vraj jedna z najčastejších otázok, ktorú ľudia dávajú do vyhľadávača na internete, je: Ako byť šťastný?

Keď som túto otázku naťukal v počítači, za pár sekúnd sa ponúklo viac ako dva milióny výsledných odpovedí, ale Ježišove blahoslavenstvá som medzi nimi nenašiel... Milí kresťania, dokážeme si prevziať v dnešnú nedeľu tento „preukaz našej totožnosti“?