Prišiel do vlastného, a vlastní ho neprijali
Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Do penziónu (po starom - do domova dôchodcov) prijali asi 30-ročného muža, telesne postihnutého, invalida. Býval tam so starými dôchodcami. Keď sa blížili Vianoce, pýtali sa ho starci: „Pôjdeš domov?“
Odpovedal: „Nie, rodičia už zomreli a rodičovský dom zaujal môj jediný starší brat a mňa vyplatil z dedičstva. Keď som ho chcel v rodičovskom dome navštíviť, zamkol predo mnou dvere a zakričal: ,Nemáš tu už nijaké právo, čo tu hľadáš?̒“
Niečo podobné prežil aj Pán Ježiš, ako píše svätý Ján, apoštol: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ No napriek tomu, že ho neprijali, predsa sa nevzdal svojej úlohy.
Splnil vôľu svojho Otca tak, že sa ponížil a stal sa človekom, učil ľudstvo láske, ktorú uskutočnil v najväčšej miere obetou na kríži a zmŕtvychvstaním, zostáva s nami v Eucharistii a zosiela nám Tešiteľa Ducha Svätého, aby sme aj my vedeli žiť a prejavovať lásku tak ako on všetkým bez rozdielu.
Ak sa pýtame ako, nech nám pomôžu slová svätej Matky Terezy: „Láska nemá význam, ak sa o ňu nepodelíme. Lásku treba vložiť do skutkov. Treba milovať bez toho, aby sme za to niečo očakávali, lebo skutočná láska miluje bez podmienok a bez očakávaní.
Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj. Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre. Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov, ale aj tak buď úspešný. Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným, ale aj tak buď čestný a úprimný.
Čo si po celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť, ale aj tak buduj. Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro. Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš, ale aj tak pomáhaj ľuďom. Daj svetu to najlepšie, čo máš, a udrú ťa do tváre, ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš.“