Rozdával sediacim, koľko chceli
Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Byť v situácii, že nemám čo jesť, je dosť náročné. Ľudia sa niekedy v nej ocitnú sami – vlastnou vinou, inokedy zasa pre sebectvo druhých. Na túto druhú skutočnosť je ľudstvo dosť často upozorňované. O hlade zostali aj veľké zástupy, ktoré počúvali Ježišovo učenie.
Ježiš všetkých prekvapil skutkom nasýtenia zástupov, hoci mali k dispozícii len päť chlebov a dve ryby. Tento jeho mimoprirodzený a mimoriadny skutok všetkých oslovil. Preto ho chceli hneď urobiť kráľom, aby im riadil ich stravovanie. Na to Pán Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich a odišiel.
Jeho reakcia bola taká preto, lebo ich úmysel nebol správny. Už ho nechceli preto, aby ho ochotne počúvali a podľa radostnej zvesti formovali svoje svedomie a riadili svoj život. Išlo im len o materiálne dobro. Tu nachádzame aj pre seba poučenie – zamyslieť sa, aké je moje poslanie v živote.
Ako si ja všímam Ježišovo učenie – radostnú zvesť? Len si ju vypočujem a viac nič? Ako Pán rozmnožil chleby a ryby pre tisíce ľudí, aby každý mohol jesť, koľko chcel, tak isto chce aj v súčasnosti nasycovať nie tisíce, ale milióny ľudí svojím presvätým telom.
Ako to napísal svätý Marek, rozdával sediacim, koľko chceli, teda nik nemohol zostať hladný. Tak isto aj v duchovnom význame v súčasnosti nikto nemôže ostať hladný, lebo požívať nebeský pokrm – Ježišovo telo v Eucharistii môže každý. Len treba chcieť.
Prijímaním Eucharistie totiž prijímame samého Krista, a tým aj Boží život, lebo kde je jedna božská osoba, tam sú prítomné aj ostatné dve. Dá sa povedať, že vtedy v našom vnútri žije Boh. Je tam preto, aby nás posvätil a posilnil, teda duchovne nasýtil.
Takto nasýtení usilujme sa pomocou Ježišovej milosti žiť lepšie ako včera, žiť naozaj ako skutoční kresťania, na úrovni ľudí, v ktorých sa rozvíja Boží život, ktorý postupne prechádza aj do prostredia okolo nás.