Sám hovoríš, že som kráľ

Aké je teda Kristovo kráľovstvo? Je to kráľovstvo večné a nezničiteľné a je to, ako spievame v prefácii na túto nedeľu, kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.

To znamená, že toto všetko máme uskutočňovať ako jeho členovia už tu na zemi, aby sme mohli mať nádej, že na ňom budeme účastní aj v nebi.

Nádherne to vyjadrila Eva Kanasová na Sardínii pri apoštolskej návšteve pápeža Jána Pavla II., keď povedala: „Svätý Otče, hovorím vám ako žena, ktorá na sebe zakúsila tragické následky násilia. Za necelých dvadsať mesiacov mi zabili dvoch bratov.

Moja rodina si však vyvolila cestu zákona odpúšťania a upustila od zákona krvnej pomsty.

Pochopiteľné sú reakcie a city, ktoré sa prejavujú za podobných bolestných okolností, ale napriek tomu by som chcela povedať všetkým rodinám, postihnutým ako moja vlastná rodina a dotknutým v tých najhlbších citoch, aby sa nedali strhnúť nenávisťou, ale aby ju potláčali a ovládali.

V rodinách obetí treba vo viere nájsť silu k odpusteniu. Láska a trpezlivosť sú omnoho účinnejšie ako nekontrolovaný a slepý hnev. Odpor a prekážky prekoná účinnejšie láska k blížnemu než nenávisť a urážky.“ Evina reč bola prerušovaná častým potleskom.

Hľa, prakticky budované Kristovo kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta. Nech aj v našich srdciach zavládne takéto budovanie nebeského Kristovho kráľovstva.