Spiaci Boh
ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: PIXABAY.COM
Ešte pred tým, ako si však učeníci budú môcť oddýchnuť, musia sa loďou dostať na druhý breh jazera. Počas plavby fyzicky a emocionálne vyčerpaný Ježiš spí. Neprekáža im to, keďže nie je veľa toho, s čím by mohol pomôcť, veď nie je rybár a na mori nie je doma.
Zrazu sa strhne jedna z galilejských búrok. Je to tá posledná vec, ktorú dnes večer potrebujú. Napriek tomu, že už veľa ráz zápasili s búrkou, zisťujú, že táto je silnejšia ako zvyčajne, a v ich mysliach sa rodí strach o holý život. Z posledných síl volajú na Ježiša, aby sa zobudil a niečo urobil. Ani sami nevedia, čo by to vlastne malo byť.
Skrotenie búrky im však vyrazilo dych. To ticho je hlučnejšie ako práve utíšená búrka a úžas väčší ako predchádzajúci strach z utopenia. Táto skúsenosť ich vedie k otázke: kto je to? Mysleli si, že ich život sa končí a teraz čelia budúcnosti s vedomím, že tu je niekto, kto môže ovládať sily prírody. Nič už nebude ako predtým.
Aj my často nechávame Ježiša spať na okraji loďky nášho každodenného života a vôbec nám to nevadí. Veď väčšinu životných záležitostí si vieme vyriešiť sami. Až keď sa nám situácia začne vymykať spod kontroly a sme na pokraji zrútenia, začneme volať: Prebuď sa, Bože. Je ti jedno, čo sa s nami deje? Urob niečo! Môžeme sa však ocitnúť podobne ako učeníci pred odpoveďou, ktorá nám vyrazí dych a postaví nás pred ďalší problém, s ktorým sa musíme vyrovnať. Kto je ten, koho sme prebudili?
Je to Boh, ktorý sa neuspokojí s krátkodobými núdzovými opravnými riešeniami. Je to Boh, ktorý sa zaoberá základnými príčinami našich ťažkostí, zlyhaní a biedy. A to znamená, že keď začne konať, už nič v našom živote nebude ako predtým. Sme pripravení prebudiť takéhoto Boha?