Svadobný odev je Božia milosť
Na slávnosť sobáša i svadby sa každý z nás okrem iného pripraví i patričným odevom. Aj evanjelium na túto nedeľu nám hovorí o svadobnom odeve. Jednému z hostí totiž chýbal.
Hostiteľ sa ho pýta: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ Jeho otázka sa nám môže zdať veľmi tvrdá. Veď kde mohol taký človek, čo možno ani domova nemal, vziať svadobný oblek?
Lenže musíme si vysvetliť jedno: V časoch, keď žil Pán Ježiš tu na zemi, bol na Východe taký zvyk, že každému, kto prichádzal na svadbu, starejší svadby odovzdal aj primeraný svadobný odev, takže každý mohol prísť vhodne oblečený.
Z toho vyplýva i pre nás poznanie, že otázka jednému z hostí bez sviatočného odevu bola na mieste. Rúcho dostal, a predsa sa v ňom nedostavil na svadbu. Čo s ním urobil?
Môžeme povedať, že bol chytrý a odev predal, aby získal peniaze. I keď máme celú skutočnosť takto vysvetlenú, pýtame sa: Čo to ale môže povedať nám, ľuďom žijúcim už v celkom inom prostredí, ako žili ľudia pred dvetisíc rokmi?
Nezabúdajme, že Pán Ježiš vyrozprával podobenstvo. Teda určite nájdeme poučenie aj pre nás: Pod svadobnou hostinou môžeme rozumieť účasť na svätej omši a v nej sväté prijímanie, v ktorom sa nám dáva za pokrm on sám – a volá nás všetkých, aby sme pristupovali k jeho stolu. Všetkých nás pozýva.
Ale tiež sa vyžaduje jedno – aby sme mali k tejto nebeskej hostine primeraný odev. Samozrejme, myslí sa tu predovšetkým na duchovnú pripravenosť – rúcho posväcujúcej milosti, čo znamená byť vždy svedomite pripravený na to, aby sme mohli Ježiša prijať do svojho skutočne čistého a pripraveného srdca.
Uvedomujme si, bratia a sestry, že sa máme snažiť takto chápať svätú omšu, že Ježiš Kristus nás pozýva. Pozvanie človek môže prijať, aj nemusí. Ako sa rozhodnem?