Tajomstvo Turíc

Ilustračná snímka: Wikimedia commons
Vo svojej podstate ale prinášajú to isté posolstvo – Ježišovi učeníci prijímajú dar Ducha Svätého.
Lukášov príbeh Turíc v Skutkoch apoštolov sa odohráva na verejnosti, pred zhromaždeným zástupom, ktorý tvorili nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom (Sk 2).
Na takejto veľkej scéne sa odohráva zoslanie Ducha Svätého. Všetci, ktorí sú svedkami, vnímajú silu udalosti. Rozličnosť jazykov sa stráca a všetci sú tajomne zjednotení mocou Ducha Svätého.
Od Jeruzalema cez Judsko a Samáriu až po kraj sveta (Sk 1, 8) budú počuť o týchto udalostiach. Evanjelium sa už nedá umlčať a v moci Ducha Svätého sa bude hlásať po celom svete (Sk 4).
Úplne inak nám zoslanie Ducha Svätého podáva Jánovo evanjelium. Veľkonočná nedeľa a sviatok Turíc sú v ten istý deň. Dar Ducha Svätého sa udeľuje učeníkom už večer na Veľkonočnú nedeľu (Jn 20). Toto darovanie ich však neprivádza k tomu, aby sa ihneď vydali do sveta a ohlasovali evanjelium. O týždeň neskôr sedia opäť za zatvorenými dverami... (Jn 20, 26).
Oba príbehy Turíc si na prvý pohľad protirečia, ale v skutočnosti každý z nich vyjadruje inú skutočnosť Turíc. Pôsobenie Ducha Svätého má totiž od svojho počiatku obidva rozmery.
Ponajprv je to misia navonok, ohlasovanie evanjelia v moci Ducha Svätého všetkým národom. Avšak Duch Svätý pôsobí aj dovnútra spoločenstva Ježišových učeníkov, „za zatvorenými dverami“ v Ježišovej Cirkvi, ktorá sa však neuzatvára, ale denne žije z moci Ducha Svätého, keď slávi liturgiu, sviatosti, keď sa modlí.
Kto prijal Ducha Svätého, ten bude priťahovaný silou liturgie, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo Ježišovej obety na kríži a zmŕtvychvstania skrze pôsobenie Ducha Svätého.
Kto prijal Ducha Svätého, bude mať zároveň silu i odvahu otvoriť zatvorené dvere, aby išiel do celého sveta hlásať evanjelium. Liturgia, vnútorný život Cirkvi a evanjelizácia, prinášanie radostnej zvesti von, do celého sveta, sú jedinečným darom Ducha Svätého pre každého z nás.