Tesná brána

Po prečítaní dnešného evanjelia zistíme, že Ježiš na túto otázku neodpovie. Namiesto toho hovorí o tesnej bráne, ktorá vedie do Božieho kráľovstva. Zvyčajne sa pri slovách o tesnej bráne zastavíme a premýšľame, čo sa tým myslí.

Chceme vysvetlenie a chceme vedieť, kto cez ňu dokáže prejsť. Na niečo však zabúdame. My predsa musíme najprv vedieť, kam táto brána vedie. Brána, o ktorej hovorí Ježiš, vedie do života. To je to podstatné! Na toto sa Ježiša nik nespýtal.

Celý náš čas na zemi je naplnený hľadaním brány k životu. Máme o nej svoje vlastné predstavy. Mala by byť čo najširšia a najpohodlnejšia – najlepšie nastavená tak, aby sme cez ňu prešli bez väčších ťažkostí.

Život však nie je taký jednoduchý. Ak chceme obstáť, treba sa namáhať. Ak chceme niečo zo života mať, musíme aj niečo zvládnuť a dokázať. Áno, mnohí sa v živote poriadne natrápili, kým niečo dosiahli.

Môže sa ale stať, ako hovorí Kazateľ, že sa celý život trápime a na konci zistíme, že to neviedlo k ničomu, že sme vošli do slepej ulice. V srdci zostáva pocit márnosti, náš život nesmeroval k životu; nič trvalé z neho nezostalo.

Ježiš nám však hovorí: Ja som brána! Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Rovnako nám pripomína, že on je život a tiež cesta, ktorá vedie do večného života. To je tá pravda, ktorá je dôležitejšia ako všetko ostatné poznanie.

Teraz už hádam chápeme, že nejde o otázku, či bude spasených veľa alebo málo. Dôležité je niečo iné. Dnes si potrebujeme uvedomiť, že existuje len jedna brána, ktorá vedie k skutočnému životu. Je to brána, ktorú nám otvoril Ježiš a ktorou je on sám.

Nasledovať Ježiša znamená vchádzať tesnou bránou. Cesta viery je neraz náročná, úzka, tvrdo skúšaná. Vieme však, že vedie do života. Ba ešte viac: my vieme, že je otvorená stále. To je tá skutočná radostná zvesť – brána do života je úzka, ale pre každého stále otvorená.