Trojjediný Boh = láska

Potvrdzuje to aj známy mládežnícky katechizmus Youcat, ktorý na otázku, či sa dá logicky dokázať, že Boh je trojjediný, odpovedá: „Nie, Trojica je tajomstvo.“

A predsa nemôžeme povedať, že toto tajomstvo je proti rozumu. Keby sme totiž mali trojjediného Boha nazvať jedným slovom, bolo by to: láska. Náš Boh je láska!

Napísal to vlastnou rukou evanjelista Ján, ktorému to zjavil Ježiš, a toto krásne označenie vyskloňoval takmer vo všetkých pádoch. Ale kedy je možné nazvať lásku láskou?

Iba vtedy, ak niekto niekoho miluje, alebo ako to napísal múdry svätý Augustín: „Kde je láska, tam musia byť traja: milujúci, milovaný a zdroj lásky.“

Čo to teda znamená? Ak by bol Boh od večnosti sám, ako by mohol milovať? Nie je predsa možné milovať nikoho, ale iba niekoho. Neviem, či ste porozumeli tomu, čo som doteraz napísal.

Ak chcete tomu naozaj porozumieť, prečítajte si to ešte raz a možno aj trikrát; ja som si to čítal niekoľkokrát, kým som tieto slová vyskladal vedľa seba.

Naozaj, najkrajšia a najpravdivejšia definícia trojjediného Boha je láska, ktorá vytvára spoločenstvo, čiže vzťah. A nielen to.

Náš Boh sa nemôže na tento svet, ktorý stvoril, ani „mračiť“, ale miluje ho až tak, že „poslal svojho Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“.

Sú to slová evanjelia, s ktorými ak nesúhlasíme, zostane nám v srdci iba smútok. Boh nás miluje takých, akí sme, miluje aj Cirkev takú, aká je.

Dokonalý Boh miluje nás nedokonalých na rozdiel od nás, ktorí chceme milovať iba všetko ideálne.

Takže tajomstvo Najsvätejšej Trojice nepatrí na okraj našej viery, ale do jej srdca. Bez neho by sme žili život samotárov a to by bolo riadne ďaleko od Boha.