Uzdravení pre službu druhým

Ježiš ju však chytil za ruku a zodvihol ju. Ona uzdravená vstala a obsluhovala ich. Petrova testiná nie je uzdravená iba fyzicky, ale aj vnútorne. Opäť má chuť žiť a slúžiť druhým. Je uzdravená aj spoločensky, lebo už nie je len neužitočným človekom, o ktorého sa treba starať, ale sama sa stará o hostí.

A je uzdravená aj nábožensky, už nie je vnímaná ako človek potrestaný Bohom, ale ako človek požehnaný zázračným uzdravením. Uzdravenie tejto chorej ženy je prvým uzdravením zachyteným v Markovom evanjeliu. Neudialo sa v synagóge, ale v obyčajnom rodinnom dome, kde sa odohráva každodenný život.

Boh pôsobí v dome, v živote ľudí, v každodennej skúsenosti utrpenia, choroby a hriechu. Prichádza, aby sa nás dotkol a uzdravil nás z existenciálnej či duchovnej horúčky. Je to horúčka starostí, horúčka úzkosti z požadovaného výkonu, horúčka osobných problémov, rodinných konfliktov, opakovaných hriechov.

A takto by sme mohli pokračovať ešte dlhým zoznamom rôznych horúčok, z ktorých túžime byť uzdravení. Našej pozornosti nemôže uniknúť ani druhá stránka uzdravenia Petrovej testinej, a to jeho dôsledok. Keď ju horúčka opustila, začala hostí obsluhovať.

Keď sa nás Ježiš dotkne, musíme okamžite vstať a začať slúžiť, lebo inak bude pohodlnejšie zostať ležať v „horúčke“ a dať sa obsluhovať ako byť uzdravený a slúžiť druhým.

Jeho dotyk moci je určený na službu, nie na pocity vlastnej dôležitosti. My neraz túžime byť uzdravení iba pre dosiahnutie osobných výhod, ale neuvedomujeme si, že keď Boh uzdravuje, tak vždy preto, aby sme mohli vstúpiť do služby bratom a sestrám.