Videli, kde býva, a zostali u neho

Ak si človek obstará alebo vybuduje nové bývanie, rád a ochotne ho ukáže aj druhým, najmä svojej rodine, priateľom a známym. Je to však len počas krátkej návštevy. Poukazuje im všetky miestnosti, porozpráva, čo a ako získal, vypijú kávu, prípadne zjedia malé občerstvenie.

Po krátkom rozhovore nasleduje rozlúčka a hostia odchádzajú domov. Trocha inak to bolo s dvoma Jánovými učeníkmi, ktorým on poukázal na Ježiša: „Hľa, Boží Baránok.“ Obaja išli hneď za Ježišom a napokon videli, kde býva.

Ale išlo len o to, aby videli jeho bývanie? Určite nie. Smelo môžeme povedať, že Ježiš ich chcel voviesť do veľkého tajomstva lásky, lebo Ježiš ako milovaný Syn prebýva u svojho Otca. To je jeho príbytok.

Ježiš to urobil preto, aby poznali, že kto sa chce stať jeho učeníkom, musí vstúpiť do takého istého láskyplného vzťahu, ktorý ho spája s Otcom. Títo dvaja učeníci tento vzťah s Bohom prijali. Jeden bol Ondrej; o druhom, ktorého meno sa nespomína, exegéti hovoria, že to bol Ján, učeník, ktorého mal Ježiš tak rád.

Zo života obidvoch poznáme veľmi dobre, že obaja tento vzťah neprijali len tak na skúšku, ale zostali v ňom neustále, teda verní pri Ježišovi a s Ježišom. Ich oddanosť a vernosť nám dosvedčuje celý ich apoštolský život.

Ako hovorí stará kresťanská tradícia, Ondrej ohlasoval evanjelium v krajinách pri Čiernom mori a napokon v Achájsku v južnom Grécku. Tam bol v meste Patras údajne aj ukrižovaný 30. novembra 70, a to na šikmom kríži v podobe písmena X, ktorý sa preto nazýva svätoondrejský kríž.

U Jána vidíme jeho veľkosť v horlivosti za Pána a v ohlasovaní evanjelia, ako aj v tom, že si vzal k srdcu Pánovo poverenie – „Hľa, tvoja matka.“ A on sám napísal, že od tejto chvíle si ju vzal k sebe. Ján zomrel okolo roku 100 v Efeze.

Krásne povzbudenie pre nás. V skutočnom a hlbokom včlenení sa do Božej lásky dokážeme aj my byť vždy verní Kristovi.