Viera ukrytá v semienku horčice
Ľudia majú často záľubu v malých veciach a kvôli tomu zmenšujú veľké veci na najmenšiu možnú mieru.
V roku 2007 sa izraelským vedcom podarilo vyrobiť najmenšiu Bibliu na svete. Na pozlátený ultratenký kremíkový pásik vo veľkosti zrnka cukru, teda presne pol štvorcového milimetra, laserom vyryli celý Starý zákon, ktorý by mal mať podľa rabínov 308 423 slov.
Týmto spôsobom chceli dokázať, s akou presnosťou pracujú.
Aj Boh má zvláštnu záľubu v tom, čo je malé a bezvýznamné, čo si svet takmer nevšíma. Na svoj záchranný plán so svetom si vyberie Izrael, najmenší národ spomedzi všetkých národov.
Keď neskôr tomuto národu hrozí zničenie cez niekoľko stotisícovú nepriateľskú presilu, vyvolí si Gedeona a z 32-tisíc zhromaždených mužov si vyberie iba tri stovky, nie však podľa sily, ale podľa pitia vody.
Zaujímavý konkurz, ktorý by dnes málokto uplatnil. Nakoniec aj na zrodenie svojho Syna zvolí si Betlehem, najmenšie mestečko spomedzi všetkých judských miest, a v ňom poslednú maštaľ, z ktorej sa stane jedno z najposvätnejších miest na svete. A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho.
Aj v evanjeliu tejto nedele akoby Ježiš zobral do dvoch prstov priam neviditeľné semienko horčice a učeníkov požiadal o takúto veľkosť viery, ktorá dokáže vytrhnúť to, čo je v živote poriadne zakorenené, a preniesť tam, kde je to nemožné.
Lenže takúto vieru môže mať iba najpokornejšie srdce. Ježiš ho prirovnal k neužitočnému sluhovi, alebo presnejšie: k nepoužiteľnému sluhovi.
Toto označenie by sme si mali pripomínať vždy, keď sa na nás zosypú pochvaly, ale aj poníženia, keď sa nám všetko bude dariť, ale aj keď sa všetko bude kaziť, keď budeme prví, ale aj poslední. Ak sa totiž príliš zameriame iba na seba a nie na Boha, začne sa z nás vytrácať jeho moc.
Pamätajme si: naše meno pri akýchkoľvek dobrých skutkoch musí byť napísané najmenším typom písma. Tie najväčšie písmená patria Bohu.
Na záver už len jedna otázka na zamyslenie: Ktorých dobrých skutkov je u mňa viac: vyhlásených či utajených?