Z lásky k Bohu a blížnemu

Najdôležitejším prikázaním je milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého. Nestačí to však vedieť len ako teóriu, treba to uviesť do praxe a uskutočniť v konkrétnom živote. Ježiš mu hovorí, že nie je ďaleko od Božieho kráľovstva, preto, aby mu pripomenul: poznáš teóriu, ktorá sa však musí premeniť na životné rozhodnutia, inak Božie kráľovstvo zostane ďaleko.

Božie kráľovstvo nie je politické kráľovstvo, nie je ani odmenou za dobré správanie a nie je ani súborom príkazov, noriem a predpisov. Podstata Božieho kráľovstva sa nám odkrýva v Ježišovej odpovedi, v ktorej spoznávame, že kľúčom od brány do Božieho kráľovstva nie je nič iné ako žitá láska k Bohu a blížnemu.

Nemusíme urobiť nič viac, len sa dať premeniť láskou, ktorou nás Boh miluje, a takto premenení ísť k bratom a sestrám vydávať svedectvo o tom, čo sme zažili. Je dôležité zdôrazniť, že Ježiš hlboko spája lásku Boha a blížneho. Táto jednota je meradlom zrelosti osobnej viery,  ako aj viery celého spoločenstva.

Striehnu na nás dve pokušenia: milovať, chváliť a oslavovať Boha, no zabúdať na ľudí; alebo milovať a slúžiť blížnemu, no zabúdať na Boha. Zrelé spoločenstvo neustále hľadá toto plodné napätie medzi láskou k Bohu a človeku.

Rozpor medzi náboženskou praxou a žitou láskou je nebezpečenstvo, ktoré vždy striehne na našu snahu byť skutočnými Ježišovými učeníkmi. Aby sme sa mu vyhli, musíme vynaložiť nemalé úsilie – počnúc drobnosťami každého dňa, ktoré chceme vykonávať z lásky k Bohu a blížnemu.