Katolícke noviny

Na liturgickú spomienku sv. Jozefíny Bakhity sme si pripomenuli aj Medzinárodný deň povedomia a modlitby za obete obchodovania s ľuďmi.

Pri príprave tohto „manželského“ čísla KN som spomínala na svoj svadobný deň. Večer predtým bolo všetko nachystané, premyslené, načasované, tip-top. Ráno nám pre vysoké horúčky vypadol dohodnutý sobášiaci kňaz, dve hodiny pred obradom stále neboli pripravené stoly, aby sme si ich mohli ozdobiť, cestou sa zosypali škatule s koláčmi a počas programu pre hostí mi pri scénke úplne vypadol text.

Keď ma šéfredaktor Ján Lauko poprosil o komentár k téme manželstva, povedal som si, že toto je vážna téma. Čo ja k tomu vôbec môžem napísať? Po dlhšom uvažovaní som nadobudol pocit, že o manželstve bolo povedané už všetko, že už k tomu nie je čo dodať. Ako poznamenala moja manželka, manželstvo je potrebné už len žiť. A má pravdu. Je tu ale jeden, pre niekoho malý a pre iného veľký otáznik: ako?

Evanjelium prvej februárovej nedele predstavuje Ježiša v pohybe: vyšiel zo synagógy, išiel k Petrovej testinej, vydal sa uzdraviť mnohých chorých, šiel do susedných dedín, chodil po celej Galilei. „Ježišov neustály pohyb nám hovorí niečo dôležité o Bohu,“ začal Svätý Otec poludňajší príhovor. „Ježiš, ktorý vychádza v ústrety zranenému ľudstvu, nám zjavuje Otcovu tvár.“

Konečne sa usmial. Pútnici prítomní na poslednej januárovej audiencii boli svedkami malého, no dojímavého zázraku. Štvorročný Alessandro sa po vyše dvoch rokoch usmial.