Slobodu máme, aspoň zatiaľ

Ako vnímate rozhodnutie vlády zrušiť voľno na Deň boja za slobodu a demokraciu? Ide podľa vás naozaj iba o ekonomické opatrenie alebo v tom vidíte aj ideologický kontext?

Pre mňa a dovolím si povedať, že aj pre moju generáciu, ktorá žila v komunistickom režime, je 17. november na prvom mieste dôležitosti v slávení civilných sviatkov. V ten deň sme sa dožili pádu komunizmu a získali sme slobodu a možnosť budovať demokratický režim.

Zostal som nemilo prekvapený, keď práve na tento deň bolo zrušené pracovné voľno z dôvodu konsolidácie. Ponížením tohto sviatku sa akoby zrušil význam pádu komunizmu. Riešiť ekonomické problémy je síce potrebné, ale hodnota slobody je omnoho viac ako čísla v rozpočte. A táto výmena nie je dobrý signál.

Vítate, že mnohé inštitúcie napriek tomu udelili voľno svojim zamestnancom a študentom?

Áno, je to veľmi sympatické a bolo by dobré, keby to urobili všetky školy. Pridať by sa mohli aj súkromné firmy, pretože len vďaka tomu, že padol komunizmus, vznikla možnosť súkromného podnikania.

Niektorí politici hovoria, že si 17. november 1989 nevšimli, iní vraveli, že vtedy kachličkovali. Považujete to za devalváciu tohto historického medzníka?

Áno, sú politici, ktorí si 17. november nepamätajú. Možno sú to tí politici, ktorí tvorili kádrove rezervy komunistickej strany alebo boli v ich „dorasteneckom“ klube SZM. Ak by komunizmus nepadol, tak ich čas by prišiel a do uvoľnených miest pre funkcionárov by automaticky postúpili. A možno niektoré politické strany pokračujú vo vytváraní „kádrových rezerv“, takže tam sa dočkajú dobrej funkcie.

Veď mali sme a máme ministrov, ktorí dokážu viesť akékoľvek ministerstvo. Nepotrebujú na to odborné znalosti, ani sa nemusia preukázať nejakými výsledkami práce. Je to smutné, že krajinu často riadia stranícke kádre a nie najschopnejší ľudia v danom odbore. Takýmto politikom je jedno, v akom režime alebo v ktorej strane získajú funkcie.