Ján Havlík medzi mučeníkmi Jáchymova

Odbornú konferenciu zameranú na nespravodlivo väznených, ktorých režim v päťdesiatych rokoch poslal na nútené práce do jáchymovských uránových baní, pripravilo v Košiciach Múzeum obetí komunizmu. Konala sa v Deň pamiatky obetí komunistického režimu.

DUŠA OSTALA KRÁSNA

V táboroch na Jáchymovsku si trest odpykával aj Ján Havlík, zatknutý ŠtB ako tajný študent teológie a odsúdený za velezradu. Kruté mučenie mu podlomilo zdravie, zomrel už ako 37-ročný v roku 1965. Vlani bol v Šaštíne slávnostne vyhlásený za blahoslaveného.

„Stal sa symbolom nezlomnej viery a utrpenia počas totalitného komunistického režimu v Československu. Je jeden z  mnohých mučeníkov Jáchymova, kde bol vystavený rádioaktívnemu žiareniu, ťažkej práci, nedostatku jedla a chatrnému oblečeniu. Napriek tomu pracoval nad normu, aby sa o chlieb pridelený navyše mohol deliť so spoluväzňami. Posilňoval ich vieru a svoju situáciu bral ako misiu,“ vyzdvihol Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu.

„Hoci mučitelia zničili jeho telo, jeho duša ostala krásna. Bohu obetoval všetko a on jeho obetu prijal. Je pre nás vzor, ako v ťažkostiach dôverovať Bohu a pre vieru ísť aj proti prúdu.“

           
Ján Havlík ako väzeň. Snímka: archív KN

ODSTRELENÝ KLÁŠTOR

Na Jáchymovsku sa Ján Havlík stretol aj so saleziánom Antonom Srholcom. A ďalšiu osobnosť, ktorá tam trpela, dnes pripomína Kaplnka blahoslaveného Titusa Zemana na okraji obce Vykmanov, kde bol tiež pracovný tábor, ako vo svojom príspevku spomenul Josef Halla z Ústavu pamäti národa.

To, že režim sa neštítil ničoho, ilustroval aj na príklade kapucínskeho kláštora, ktorý na Jáchymovsku stál od roku 1754. V júli 1948 sa začala v jeho susedstve stavba pracovného tábora na ťažbu uránu a už o týždeň nato sa v kláštore našli zbrane.

„Zjavne ich tam kapucínom podstrčila Štátna bezpečnosť, aby mohla kláštor obsadiť. Jeho interiér bol potom v päťdesiatych rokoch zdevastovaný, a keď sa nad tým pohoršovali nemeckí turisti, komunisti kláštor v  roku 1965 radšej odstrelili,“ priblížil Josef Halla.

Jiří Myroniuk z Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem poukázal aj na to, že väzenskí dozorcovia v táboroch si radi vyberali na neľudské mučenie tých, ktorí z náboženských dôvodov namietali voči práci s uránom, keďže bol určený aj na vojnové účely.

VÄZNICA, KDE BOL AJ KRČMÉRY

Historik Pavol Hric mladší prezentoval, že Múzeum obetí komunizmu dokumentuje menoslov tých, ktorí sa do Jáchymova dostali po odsúdení v Košiciach. Doposiaľ potvrdili už 126 prípadov. Medzi vyše 65-tisíc väzňami, ktorí si tábormi v päťdesiatych rokoch prešli, bolo však mnoho ďalších známych či neznámych Slovákov.

Všetkým obetiam vzdali účastníci konferencie úctu položením kvetov pred budovu bývalej Krajskej väznice ŠtB v Košiciach. V nej strávil časť svojej väzby v roku 1953 i Silvester Krčméry, lekár a osobnosť podzemnej Cirkvi.

Deň pamiatky obetí komunistického režimu je na Slovensku stanovený na 24. júna ako pripomienka práve jeho pamätnej obhajoby v tento deň roku 1954 na súde v Trenčíne: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“