Aký obraz nosím
Ježiš vie, že „ak legalizuje daň, postaví sa na stranu politickej moci, zatiaľ čo ak povie, že sa nemá platiť, môžu ho obviniť zo vzbury proti cisárstvu“.
Vo svojej múdrosti sa vyhne tomuto úkladu a vypýta si peniaz, na ktorom je obraz a nápis cisára, a povie: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ „Čo to však znamená?“ pýta sa pápež.
Vysvetľuje, že si Ježišov výrok často vykladáme nesprávne alebo zredukovane, akoby sme chceli oddeliť pozemské a duchovné. „Viera so svojimi praktikami je jedna vec a každodenný život druhá. Ale takto to nejde. Je to ,schizofrénia‘, akoby viera nemala nič spoločné s konkrétnym životom, s výzvami spoločnosti, so sociálnou spravodlivosťou, s politikou.“
Zmyslom a posolstvom Ježišovho výroku podľa Františka je, aby sme dali jedno i druhé na príslušné miesto. Máme sa starať o pozemský poriadok, máme byť pre spoločnosť prínosní, presadzovať právo a spravodlivosť, platiť dane a angažovať sa. Pamätajme však na to, že „Bohu patrí celý človek a každý človek“.
Patríme Pánovi. „Na minci je obraz cisára, ale Ježiš nám pripomína, že v našom živote je vtlačený obraz Boha, ktorý nič a nikto nemôže zatieniť.“ Vyzýva nás pozrieť sa na seba a odpovedať si na otázku, aký obraz nosíme vo svojom vnútri. „Nech nám Panna Mária pomáha rozpoznať a vážiť si dôstojnosť každej ľudskej bytosti.“