Ako ohlasovať Krista v dobe sekularizácie

Adresoval im ich vo štvrtok 28. júla v homílii pri slávení vešpier z liturgickej spomienky sv. Františka de Laval v katedrálnej Bazilike Notre-Dame.

Sv. František de Laval, ktorý žil v rokoch 1623 – 1708, bol prvým biskupom Québecu. Pochovaný je v tamojšej katedrále, zasvätenej Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Pri jeho hrobe sa krátko zastavil a pomodlil aj Svätý Otec. 

Pápeža v mene všetkých privítal predseda Konferencie biskupov Kanady Raymond Poisson. Homíliu predniesol Svätý Otec v španielčine, pričom ju po častiach tlmočili do francúzštiny. 

Paste stádo, veďte ho

Pápež nadviazal na čítanie, v ktorom sv. Peter vyzýva: „Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne“ (1 Pt 5,2). 

„Keď sme sa tu zišli ako Boží ľud, pamätajme, že Ježiš je pastier nášho života, ktorý sa o nás stará, pretože nás skutočne miluje. Od nás, pastierov Cirkvi, sa žiada rovnaká veľkorysosť pri pastierstve stáda, aby sa mohla zjaviť Ježišova starostlivosť o všetkých a jeho súcit s ranami každého človeka.“

Dodal, aby to robili ochotne, nie nasilu. „Ak hľadíme na neho, Dobrého pastiera, skôr než na seba samých, objavujeme, že sa o nás stará s nežnosťou, cítime Božiu blízkosť.

Z toho pramení radosť zo služby a ešte predtým radosť z viery: nie z toho, že vidíme, čo dokážeme, ale z vedomia, že Boh je blízko, že nás miloval ako prvý a sprevádza nás každý deň.“

Nie je to lacná radosť

„Toto, bratia a sestry, je naša radosť: nie lacná radosť, akú nám niekedy ponúka svet, ktorý nás klame ohňostrojmi; táto radosť nie je spojená s bohatstvom a zabezpečením; dokonca nie je spojená ani s presvedčením, že život nám vždy pôjde dobre, bez krížov a problémov.“

Pripomenul, že „kresťanská radosť je spojená predovšetkým so skúsenosťou pokoja, ktorý zostáva v našich srdciach, aj keď nás sužujú skúšky a trápenia, pretože vieme, že nie sme sami, ale že nás sprevádza Boh, ktorému nie je ľahostajný náš osud.“

Kresťanská radosť je podľa pápeža „bezplatný dar, istota, že vieme, že sme Kristom milovaní, podopieraní a objímaní v každej životnej situácii.“

Tri výzvy

Kňazom a zasväteným ponúkol tri výzvy, ktoré môžu ďalej rozvíjať v modlitbe a pastoračnej službe. 

V prvej - dávať spoznať Ježiša – ide o potrebu vrátiť sa k prvému ohlasovaniu. „Musíme sa vrátiť k podstate a k nadšeniu Skutkov apoštolov, ku kráse zakusovania toho, že sme nástrojmi plodnosti Ducha v dnešnej dobe.

Je nevyhnutné vrátiť sa do Galiley, to je odkaz Vzkrieseného Ježiša, aby išli do Galiley, aby - dovoľte mi to slovo – znovu začali po zlyhaní. Vrátiť sa do Galiley, a každý z nás má svoju vlastnú Galileu, tú z prvého ohlasovania. Oživiť si túto pamäť."

Druhou výzvou je svedectvo. „Evanjelium sa ohlasuje účinne, keď hovorí sám život, ktorý zjavuje slobodu, ktorá oslobodzuje druhých, to spolucítenie, ktoré nič nežiada na oplátku, to milosrdenstvo, ktoré bez slov hovorí o Kristovi.“

A napokon tretia výzva: bratstvo. „Cirkev bude tým dôveryhodnejším svedkom evanjelia, čím viac budú jej členovia žiť v spoločenstve, vytvárať príležitosti a priestor, aby každý, kto sa priblíži k viere, našiel pohostinné spoločenstvo, ktoré vie počúvať, ktoré vie nadviazať dialóg, ktoré podporuje kvalitu vzťahov.

Na záver prítomných poprosil, aby sa neuzatvárali do spiatočníctva, ale išli vpred, s radosťou.