Belgickí katolíci majú stále zavreté kostoly
Od 8. mája sú povolené liturgie pod holým nebom pre 50 osôb, ale iba na súkromnom majetku. Nemôžu byť na verejnom mieste, napríklad na námestí pred kostolom. Úrady sa obávajú precedensu, ktorý by mohol priniesť do ulíc modlitby, z ktorých by mali úžitok aj vyznávači iných náboženstiev.
Ako bruselský biskup Jean Kockerols hovorí v interview pre katolícky týždenník Famille Chrétienne, „vládne nariadenia sú smiešne. Nezohľadňujú veľkosť chrámu“.
Biskup ubezpečuje, že rozumie pocitu nespravodlivosti, ktorý vzniká u mnohých belgických katolíkov, keďže môžu nakupovať v obchodných domoch, ale v kostole je im upieraná Eucharistia. Priznáva, že sám chcel na priečelie katedrály vyvesiť ceduľu s nápisom „obchodný dom“.
Podľa francúzskeho katolíckeho týždenníka po šiestich mesiacoch tvrdých obmedzení „prežili“ pri virtuálnych náboženských praktikách iba tí najhorlivejší katolíci. Na druhej strane Cirkev stratila tých, ktorí kolíšu vo viere. Veľké problémy majú aj rodiny s deťmi.
Famille Chrétienne odhaľuje, že pre postoj vlády v Belgicku sa rozvíja podzemná činnosť Katolíckej cirkvi, a to aj napriek vysokým trestom, ktoré hrozia za porušenie zákona: 4 000 eur pre kňaza a 250 eur pre každého veriaceho.
Jeden z kňazov vyložil pred kostolom rakvu, aby obišiel zákon. Rakva simulovala zádušnú svätú omšu, na ktorej sa mohlo zúčastniť až 50 veriacich. Iní slúžia svätú omšu po domoch. Nezákonné zhromaždenia organizujú aj samotné rodiny, a to aj bez kňaza.
„Vchádzame zadnými dverami a snažíme sa nespievať príliš nahlas, pretože by nás mohli susedia nahlásiť,“ hovorí organizátor takýchto nelegálnych liturgií.