Boh žehnaj Cyprus

Pápež sa najprv poďakoval za prijatie v krajine a vyslovil radosť z návštevy. „Prišiel som ako pútnik do krajiny, ktorá je malá geograficky, no veľká dejinami; na ostrov, ktorý po stáročia ľudí neizoloval, ale ich spájal; do zeme, ktorej hranicou je more; na miesto, ktoré predstavuje východnú bránu Európy a západnú bránu Blízkeho východu. Ste otvorenou bránou, prístavom, ktorý spája: Cyprus, križovatka kultúr, v sebe nosí vrodené povolanie k stretnutiu a vyznačuje sa pohostinným charakterom Cyperčanov.“

Na križovatke Európy a Orientu bolo pre Svätého Otca dojímavé prejsť sa po stopách prvých významných misionárov, zvlášť svätého Pavla, Barnabáša a Marka. „To, čo prví kresťania darovali svetu zmierlivou silou Ducha, bolo neslýchané posolstvo krásy. Bola to prekvapivá novinka blahoslavenstva prístupná všetkým, ktorá dobyla srdcia a vydobyla slobodu pre mnohých.“

Ostrov prirovnal k perle Stredozemného mora: „Perla sa totiž stáva takou, akou je, pretože sa formuje v čase: vyžaduje si to roky, aby ju rôzne vrstvy urobili kompaktnou a lesklou. Tak aj krása tejto krajiny pochádza z kultúr, ktoré sa tu počas storočí stretávali a miešali. Aj dnes má lesk Cypru mnoho podôb: je tu veľa národov a ľudí, ktorí rôznymi odtieňmi utvárajú farebné spektrum tohto národa. Myslím aj na prítomnosť mnohých imigrantov, percentuálne najpočetnejšiu spomedzi krajín Európskej únie.“

Pápež pripomenul, že rana, ktorou krajina najviac trpí, je spôsobená hrozným rozkolom v posledných desaťročiach. „Myslím na duševné útrapy nemalého počtu ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a na svoje posvätné miesta. Modlím sa za pokoj pre vás, za pokoj pre celý váš ostrov a žičím mu ho zo všetkých svojich síl. Cesta pokoja, ktorá uzdravuje konflikty a obnovuje krásu bratstva, je vyznačená jedným slovkom - dialóg,“ vyzdvihol pápež slovo, ktoré viackrát zaznelo i z úst prezidenta krajiny. „Živme nádej silou skutkov namiesto vkladania nádeje v skutky sily. Lebo moc skutkov pripravuje mier: nie moc skutkov sily, hrozieb odplaty a demonštrácií moci, ale moc skutkov zmierňujúcich napätie, konkrétnych krokov dialógu.“

Časy, ktoré síce dialógu veľmi neprajú, však môžu podľa pápežových slov pripravovať mier. „V týchto úskaliach nenechajme prevážiť nenávisť, nevzdávajme sa ošetrovania rán, nezabúdajme na situácie nezvestných osôb. A keď príde pokušenie straty odvahy, vtedy treba myslieť na budúce generácie, ktoré si zaslúžia zdediť svet zmierený, spolupracujúci, súdržný, na ktorom nesídli ustavičná rivalita a ktorý nie je poznačený nevyriešenými spormi. Na to slúži dialóg, bez ktorého rastie podozrievavosť a resentiment.“

Na záver Svätý Otec opäť pripomenul posolstvo apoštolov. „Vo vzťahu k Cypru Skutky apoštolov rozprávajú, že Pavol a Barnabáš, aby dosiahli Pafos, ,prešli celým ostrovomʼ (Sk 13, 6). Je pre mňa radosťou prejsť v tieto dni dejinami a duchom tejto zeme, s túžbou, aby jej silná túžba po jednote a jej posolstvo krásy ju ďalej viedli na ceste. O Theós na evloghí tin Kípro! (Boh žehnaj Cyprus!).“