Ľudské práva sa môžu obmedziť iba v nevyhnutnosti
Takto zvláštne bez fyzickej prítomnosti delegátov vyzeralo 46. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, ktoré sa uskutočnilo online. Snímka: profimedia.sk
Arcibiskup Gallagher zdôraznil, že vytŕhanie ľudských práv z nevyhnutného ukotvenia v ich základe, ktorým je vrodená ľudská dôstojnosť každej osoby, má za následok deformácie práva vytváraním takzvaných nových práv, ako je napríklad domnelé právo na asistovanú samovraždu alebo na usmrtenie nenarodeného dieťaťa.
Vatikánsky diplomat pripomenul zásadnú dôležitosť preambuly Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Charty OSN.
„Tieto dva dokumenty uznávajú objektívnu pravdu, takú, ktorá je nezávislá od potreby konsenzu a ktorá nie je podmienená časom, kultúrou či kontextom; že každá ľudská osoba je vrodene a všeobecne obdarená ľudskou dôstojnosťou.“
Právo na život
„Deklarovanieľudských práv si vyžaduje ich uplatňovanie v praxi v každej situácii – ako základu slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Súčasná realita však svedčí, že sme stále ešte ďaleko od tohto cieľa,“ skonštatoval vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi.
Závažný problém konkretizoval na prístupe k právu na život. „Na ilustráciu uvediem príklad: život, ešte skôr než je právom, je prvým a prvoradým dobrom, ktoré treba zahŕňať láskou a chrániť.
Obsah práva na život sa postupne rozširoval zamedzovaním mučeniu, násilným zmiznutiam a trestu smrti; a tiež ochranou starších ľudí, migrantov, detía materstva. Tento vývoj je logickým pokračovaním práva na život, pretože si zachováva svoju základnú podstatu vo vrodenom dobre života.
Avšak ak sa toto právo oddeľuje od jeho základnej podstaty, existuje skutočné riziko podkopávania hodnoty, ktorú je tu cieľom chrániť.
Nešťastným precedensom tohto sú všeobecné poznámky číslo 36 výboru pre ľudské práva k právu na život, ktoré ďaleko od toho, žeby chránili ľudský život a dôstojnosť, prekrúcajú jeho význam na zavádzanie práva na asistovanú samovraždu a na ukončenie životov nenarodených detí.“
Náboženská sloboda
Arcibiskup Gallagher dal vo svojom vystúpení dôraz aj na ďalšiu tému, keď v súvislosti s aktuálnou situáciou komplexnej krízy pandémie COVID-19 upozornil zvlášť na prípady naštrbovania náboženskej slobody.
„Akékoľvek obmedzovania uplatňovania ľudských práv kvôli ochrane verejného zdravia musia vyplývať zo situácie striktnej nevyhnutnosti. Takéto obmedzenia musia byť úmerné situácii, uplatňované nediskriminačným spôsobom a použité iba v prípade, že nie sú dostupné iné prostriedky.
V tejto súvislosti by Svätá stolica chcela znovu zopakovať naliehavosť ochrany práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.“ Arcibiskup Gallagher varoval, že náboženská sloboda je v súčasnosti nahlodávaná.
„Globálna reakcia na pandémiu COVID-19 ukazuje, že toto pevné chápanie náboženskej slobody podlieha erózii. Svätá stolica by chcela zdôrazniť, že – ako je uznané v početných dokumentoch o ľudských právach – sloboda náboženského vyznania tiež chráni jeho verejné svedectvo a vyjadrenie, rovnako individuálne ako kolektívne, verejne i súkromne, vo formách bohoslužby, zachovávania predpisov i vyučovania.“