Pápež slávil svätú omšu za zosnulých

Počas homílie pápež František poznamenal, že z čítaní ho zaujali dve slová: očakávanie a prekvapenie.

Očakávanie podľa neho vyjadruje zmysel života, „pretože žijeme v očakávaní stretnutia: stretnutia s Bohom, ktoré je dôvodom našej dnešnej modlitby príhovoru“.

Vysvetlil, že všetci žijeme v očakávaní v nádeji, že jedného dňa budeme počuť tieto Ježišove slová: „Poďte, požehnaní môjho Otca.“

Svätý Otec vyzval prítomných, aby si položili otázku: „Ako prebieha moje očakávanie? Venujem sa tomu podstatnému alebo ma rozptyľuje množstvo zbytočností? Pestujem nádej alebo pokračujem v nárekoch, pretože si príliš cením mnohé veci, ktoré nie sú dôležité?“

Pripomenul, že pri čakaní na zajtrajšok nám pomáha dnešné evanjelium. Práve tu, pokračoval, prichádza na rad druhé slovo - prekvapenie.

Evanjelium plné prekvapenia

Vždy, keď počúvame 25. kapitolu Matúšovho evanjelia, je v nej veľké prekvapenie, povedal pápež.

Je to podobné ako u protagonistov z čítania, ktorí hovoria: „Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť alebo smädného a dali sme ti piť?“

Prostredníctvom tejto vety je podľa neho „vyjadrené prekvapenie všetkých, údiv spravodlivých a zdesenie nespravodlivých“. 

Pokračoval, že takým istým spôsobom by sme mohli očakávať, že súd nad životom a nad svetom sa bude konať pod zástavou spravodlivosti. Pred rozhodujúcim tribunálom, ktorý preoseje každý prvok a navždy osvetlí situácie a zámery.

„Namiesto toho je v božskom tribunáli jedinou hlavou zásluh a obvinení milosrdenstvo voči chudobným a odvrhnutým: Najvyšší prebýva v najmenších. Ten, ktorý prebýva na nebesiach, býva medzi tými, ktorí sú pre svet bezvýznamní.“ 

Nebuďme prekvapení

„Nenechajme sa prekvapiť ani my,“ vyzval pápež. Zamýšľal sa nad vetou: „Kedy vôbec?“ a poznamenal, že túto otázku si v prekvapení kladú spravodliví aj nespravodliví.

„Odpoveď je len jedna: to kedy je teraz. Leží v našich rukách, v našich skutkoch milosrdenstva; nie v naleštených analýzach, nie v individuálnych alebo spoločenských zdôvodneniach.“

Dnes, uzavrel pápež, nám Pán pripomína, že smrť prichádza, aby urobila zo života pravdu, a odstraňuje všetky poľahčujúce okolnosti pre milosrdenstvo.

Na záver poznamenal, že „evanjelium vysvetľuje, ako žiť čakanie: tým, že milujeme, ideme v ústrety Bohu, pretože on je láska. A v deň našej rozlúčky bude prekvapenie šťastné, ak sa teraz necháme prekvapiť prítomnosťou Boha, ktorý nás čaká medzi chudobnými a zranenými sveta. A čaká, aby sme ho pohladili nie slovami, ale Božou láskou“.

Modlili sa za vyše 150 zosnulých

Za posledných 12 mesiacov zomrelo celkovo 157 kardinálov, arcibiskupov a biskupov. Medzi deviatimi zosnulými kardinálmi bol aj Jozef Tomko. 

Svätú omšu pri tejto príležitosti zvyčajne slávi pápež pri oltári katedry v zadnej lodi baziliky.

Po jej skončení sa išiel pomodliť na cintorín Campo Santo Teutonico, ktorý sa nachádza v susedstve Baziliky sv. Petra.