Podeliť sa, aby nikto netrpel

Apoštol Pavol sa uvedeným citátom obracal na prvých kresťanov v Korinte, aby ich povzbudil do solidarity s núdznymi bratmi. Aj Svätý Otec nás pozýva zamyslieť sa nad rôznymi formami chudoby a naším životným štýlom.

Keď začala ustupovať búrka pandémie, „ukázali sa znamenia hospodárskeho oživenia, ktoré by mohlo priniesť úľavu miliónom ľudí, čo v dôsledku straty zamestnania upadli do chudoby“. Ukázal sa kúsok modrej oblohy, no potom sa na obzore objavila nová katastrofa.

„K  regionálnym vojnám, ktoré v posledných rokoch rozsievajú smrť a ničenie, sa teraz pridala vojna na Ukrajine. V tomto prípade je však situácia ešte zložitejšia v dôsledku priameho zásahu ,veľmoci‘, ktorá má v úmysle presadiť svoju vôľu v rozpore s princípom sebaurčenia národov.“

VOJNOVÁ CHUDOBA

„Koľko chudobných produkuje táto nezmyselná vojna!“ upozorňuje pápež. „Kamkoľvek sa človek pozrie, vidí, ako násilie zasahuje bezbranných a najslabších. Existujú deportácie tisícov ľudí, najmä chlapcov a dievčat, s cieľom vytrhnúť ich z koreňov a vnútiť im inú identitu.“

Niektorí hľadajú útočisko v susedných krajinách ako utečenci. „Tí, čo zostávajú v zónach konfliktu, žijú denne v strachu a znášajú nedostatok jedla, vody, lekárskej starostlivosti a predovšetkým ľudského citu. Za týchto okolností sa rozum zatemňuje a následky znášajú obyčajní ľudia, ktorí sa pridávajú k už aj tak veľkému počtu núdznych.“

NADVÄZNOSŤ NA SV. PAVLA

Apoštol Pavol zorganizoval pri návšteve Jeruzalema zbierku pre chudobných. Podľa jeho pokynov, ako nás upriamuje Svätý Otec, „každý prvý deň v týždni zozbierali, čo sa im podarilo ušetriť, a všetci boli veľmi štedrí. Odvtedy aj my každú nedeľu – akoby neuplynul medzitým nijaký čas – počas slávenia svätej omše robíme rovnaké gesto a zbierame naše dary, aby sa spoločenstvo mohlo postarať o potreby najchudobnejších“.

Poukazuje tiež na veľkodušnosť celej populácie krajín, ktoré prijali utečencov z oblastí vojen na Blízkom východe, v strednej Afrike a teraz na Ukrajine. Upozorňuje, že čím dlhšie konflikt trvá, tým väčšie sú problémy s poskytovaním pomoci.

„Teraz je čas nepodľahnúť a obnoviť pôvodnú motiváciu. To, čo sme začali, musíme s rovnakým zmyslom pre zodpovednosť dokončiť. Solidarita je v skutočnosti práve toto: podeliť sa o to málo, čo máme, s tými, ktorí nemajú nič, aby nikto netrpel.“

ZNAMENIE LÁSKY

Apoštol kresťanom nerozkazuje, aby pomáhali. Skôr je to skúška ich lásky. „Vyzýva na to, aby zbierka bola znamením lásky, o ktorej svedčí sám Ježiš. Stručne povedané, štedrosť voči chudobným nachádza najsilnejšiu motiváciu v rozhodnutí Božieho Syna, ktorý sa chcel stať chudobným.“

Svätý Pavol sa „nebojí tvrdiť, že toto Kristovo rozhodnutie, toto jeho ,vzdanie sa‘, je ,milosťou‘, ba ide o ,milosť nášho Pána Ježiša Krista‘ (2 Kor 8, 9), a len keď ju prijmeme, môžeme dať konkrétny a ucelený výraz svojej viere“. Vystríha pred pripútanosťou k peniazom, ktoré sa nemôžu stať hlavným cieľom života.

Treba sa usilovať o to, aby nikomu nechýbalo nič potrebné. „Preto by nik nemal hovoriť, že nemôže byť nablízku chudobným, lebo jeho štýl života si vyžaduje venovať viac pozornosti iným veciam.“

Odporúča osvojiť si postoj apoštola, ktorý napísal Korinťanom: „Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie“ (2 Kor 8, 13).

OSLOBODZUJÚCA CHUDOBA

Paradox istej formy chudoby je, že robí človeka bohatým – oslobodzuje ho a prináša pokoj. „Pravé bohatstvo nespočíva v zhromažďovaní ,pokladov na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú‘ (Mt 6, 19), ale vo vzájomnej láske, ktorá nás núti niesť bremená jedni druhých, aby nik nebol opustený alebo vylúčený.“

Upozorňuje na chudobu, ktorá zabíja, ktorá pramení z násilia a nespravodlivého rozdeľovania zdrojov. „Je to chudoba, ktorá tlačí ľudí do krajnej materiálnej núdze, no zároveň poškodzuje ich duchovný rozmer.“

„Naopak, chudoba, ktorá oslobodzuje, je výsledkom zodpovedného rozhodnutia zbaviť sa nepotrebnej záťaže a zamerať sa na to podstatné.“ Je to pravá, nepodplatná láska.

„Ak chceme, aby život zvíťazil nad smrťou a dôstojnosť bola vykúpená z nespravodlivosti, musíme ísť jeho cestou, teda nasledovať chudobu Ježiša Krista, z lásky sa deliť o svoj život, lámať chlieb svojej existencie s bratmi a sestrami, počnúc tými najmenšími, ktorým chýbajú tie najzákladnejšie potreby. Len tak sa bude môcť dosiahnuť rovnosť, chudobní sa oslobodia od biedy a bohatí od márnivosti, ktoré sú obe beznádejné.“