V chráme umiestnili ležadlá pre chorých

„Kostoly sú, samozrejme, k dispozícii Božiemu ľudu; ľudstvu, takže ak je potrebné niečo také, nijako ma to nepohoršuje,“ komentuje situáciu nemocničný kaplán Luciano Gambino. Neskrýva však rozpaky nad tým, ako došlo k takémuto rozhodnutiu.

„Tieto zásahy by bolo treba dobre pripraviť. Je možné ich uskutočniť, ale my sme neboli nijako zapojení - ani ako vedenie zdravotníckeho zariadenia, ani ako duchovní asistenti,“ hovorí severotaliansky kňaz.

Ako ďalej zdôrazňuje, vypratanie kostola v noci a okamžité zriadenie poľnej nemocnice bolo možno trochu neuvážené, pretože v kostole nie je ani dostatok elektrických zásuviek, aby sa zapojili prístroje nevyhnutné na monitoring pacientov.

„Dobre, zriadila sa poľná nemocnica, ale od piatka 6. novembra už prešlo niekoľko dní a zatiaľ tu nie je jediný pacient.“

Doteraz nie sú známe bližšie detaily zmeny chrámu na poľnú nemocnicu ani ďalší osud dvoch nemocničných kaplánov: „Keby nám aspoň povedali, kam máme odniesť vybavenie kostola. Predsa sa nemôžeme vypariť,“ poznamenáva ďalší z kňazov Ihor Holynský.

Obaja kňazi dúfajú v ďalšiu možnosť nemocničnej pastorácie, pretože na rozdiel od prvej vlny pandémie si teraz viac ľudí všíma, že existujú aj duchovné potreby.

„Keď počas prvej vlny pandémie takmer všetkým kňazom v Turíne povedali, že na covidové jednotky nemajú prístup, protestoval som,“ vysvetľuje Luciano Gambino. „Teraz ľudia viac žiadajú duchovnú pomoc, povzbudenie, kresťanskú nádej.“

Nemocniční kapláni sa dožadujú pokračovania svojej služby: „Nemôžeme žiť bez lekárov a zdravotných sestier, ani bez supermarketu. Ľudský život však nezávisí iba od výsledku klinických vyšetrení. Keď niekto trpí vážnou chorobou, potrebuje Boha, sprevádzanie, zdieľanie veľkých životných otázok.

Božia milosť totiž pôsobí, a to práve v najťažších chvíľach,“ tvrdí turínsky nemocničný kaplán Luciano Gambino.