Všetci sme deti matky Cirkvi

Svätú synodu tvorí spolu s arcibiskupom prímasom deväť metropolitov a sedem chórepiskopov Cypru. Jej úlohou je chrániť náuku, kánonický a liturgický poriadok Cyperskej pravoslávnej cirkvi, udržiavať spoločenstvo s Ekumenickým patriarchátom a inými pravoslávnymi cirkvami a starať sa o ekumenické a medzináboženské vzťahy.

Okrem toho Synoda dohliada na vykonávanie cirkevného súdnictva, na finančnú správu a na činnosť Zastupiteľského úradu Cyperskej pravoslávnej cirkvi pri Európskej únii a dohliada na vyučovanie náboženstva. Zvoláva ju štyri razy do roka arcibiskup prímas. Organizačne sa člení na 12 komisií.

Stretnutie pápeža Františka so Svätou synodou Pravoslávnej autokefálnej cirkvi Cypru sa konalo o 9. hodine miestneho času. V Katedrále sv. Jána Teológa na úvod vystúpil s príhovorom pravoslávny arcibiskup Cypru Chryzostomos II., po ktorom sa prihovoril Svätý Otec František.

„Milosť byť tu mi pripomína, že máme spoločný apoštolský pôvod: Pavol prešiel cez Cyprus a potom prišiel do Ríma. Pochádzame teda z toho istého apoštolského zápalu a spája nás jediná cesta – cesta evanjelia.

Teší ma, keď vidím, že kráčame rovnakou cestou a hľadáme čoraz väčšie bratstvo a plnú jednotu,“ zneli pápežove úvodné slová.

Spomedzi biblických postáv poukázal na svätého Barnabáša: „Barnabáš znamená syn útechy aj syn povzbudenia. Je krásne, že v jeho postave sa spájajú obe vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné na ohlasovanie evanjelia.

Každá skutočná útecha totiž nemôže zostať len v ľudskom vnútri, ale musí sa premeniť na povzbudenie, ktoré smeruje slobodu k dobru. Zároveň každé povzbudenie vo viere sa musí zakladať na útešnej Božej prítomnosti a musí ho sprevádzať bratská dobročinná láska.“

Pápež zdôraznil, že ohlasovanie evanjelia nemôže byť založené len na všeobecných výzvach a opakovaní predpisov a noriem, ktoré treba dodržiavať, ale musí ísť cestou osobného stretnutia, musí venovať pozornosť otázkam ľudí, ich existenčným potrebám.

„Evanjelium sa odovzdáva prostredníctvom spoločenstva. To je to, čo chceme ako katolíci prežívať v nasledujúcich rokoch; znovuobjaviť synodálny rozmer, ktorý je pre Cirkev konštitutívny.

A v tomto cítime potrebu intenzívnejšie kráčať s vami, drahí bratia, ktorí nám cez skúsenosť svojej synodality môžete skutočne pomôcť.“

Svätý Otec ďalej vyjadril blízkosť Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi. „Sme pozvaní Pánom, aby sme znovuobjavili, že sme súčasťou toho istého tela, aby sme sa sklonili k nohám našich bratov.

Isteže v oblasti našich vzťahov história medzi nami otvorila veľké trhliny, ale Duch Svätý chce, aby sme sa k sebe znovu priblížili s pokorou a úctou. Pozýva nás, aby sme nerezignovali zoči-voči rozdeleniam minulosti a aby sme spoločne, s trpezlivosťou, vytrvalosťou a konkrétnosťou obrábali pole kráľovstva.

Pretože ak zanecháme abstraktné pojmy a budeme spolupracovať bok po boku, napríklad v dobročinnosti, vo vzdelávaní, v podpore ľudskej dôstojnosti, znovuobjavíme brata a spoločenstvo bude dozrievať samo od seba na chválu Boha.

Každý si zachová svoje vlastné spôsoby a svoj vlastný štýl, ale časom sa naša spoločná práca stane harmonickejšou a plodnejšou.“

Svätý Otec vyzdvihol spoločenstvo života a viery pod pohľadom svätej Božej Matky, ktorá zhromažďuje svoje deti v Kostole Presvätej Panny Márie odetej zlatom.

„Panagia Chrysopolitissa je dnes bohoslužobným miestom rôznych kresťanských denominácií, je obľúbené medzi obyvateľmi a často sa tu konajú svadobné obrady.

V komplexe sa nachádza aj stĺp, pri ktorom podľa tradície svätý Pavol podstúpil tridsaťdeväť úderov bičom za hlásanie viery v Pafose. Misia, podobne ako spoločenstvo, vždy prechádza obetami a skúškami.“

Práve skúška totiž poznačila Barnabáša v počiatkoch šírenia evanjelia. „Ani dnes nechýbajú klamstvá a podvody, ktoré pred nás postavila minulosť a ktoré nám bránia na ceste.

Stáročia rozdelenia a odstupu spôsobili, že sme si osvojili, aj keď neúmyselne, mnohé nepriateľské predsudky voči iným, predsudky často založené na nedostatočných a skreslených informáciách, ktoré šíri agresívna a polemická literatúra.

To všetko však narúša Božiu cestu, ktorá je priama a smeruje k svornosti a jednote.“

Svätý Otec sa vrátil aj k rozhovoru s pravoslávnym arcibiskupom a priznal, že ho dojali jeho slová o matke Cirkvi. „Naša Cirkev je matka a matka vždy zhromažďuje svoje deti s nehou.

Máme dôveru v túto matku Cirkev, ktorá nás všetkých zhromažďuje a ktorá nás s trpezlivosťou, nehou a odvahou vedie po Pánovej ceste. Ale aby sme pocítili materstvo Cirkvi, musíme všetci ísť tam, kde je Cirkev matkou.

Všetci sme odlišní, ale všetci sme deti matky Cirkvi. Ďakujem vám za túto reflexiu, o ktorú ste sa dnes so mnou podelili.“