Dobrá forma pomoci je duchovná adopcia

Duchovná pomoc je vždy namieste, veď ako hovorí žalmista: „Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie“ (Ž 22, 11 – 12).

Pri pomoci nenarodenému dieťaťu by som zdôraznil dva momenty – vonkajší a vnútorný – duchovný. Pri vonkajšej pomoci je dôležité scitlivovanie svedomia rodičov, čo sa v našej spoločnosti aj pomaličky deje. Vznikajú pamätníky či hrobové miesta pre nenarodené deti, pochody za život, za rodinu a podobne.

Vnútorná pomoc zahŕňa modlitbu pred klinikami, kde sa vykonávajú umelé potraty. Videl som sám, keď som sa tam chodil modliť, ako sa modlitba dotýka okoloidúcich. Je to duchovný zápas za záchranu konkrétneho holého života.