Cirkev musí Rómov zdvíhať

Pastorácia Rómov na Slovensku už riadne podrástla. Cirkev sa im venuje minimálne 30 rokov. Vedeli by ste priblížiť čitateľom, akou cestou sme prešli v tejto pastorácii? Aké prekážky sa museli prekonať?

Do roku 1989 bola činnosť Cirkvi zo strany štátu kontrolovaná, ale vo farnostiach pôsobili aktívni kňazi, ktorí sa venovali aj duchovnej službe medzi Rómami.

Najviac medzi nimi vynikal už nebohý kňaz Ondrej Porubec, ktorý od roku 1969 pôsobil vo farnosti Toporec. Keď zomrel v novembri 1999, po tridsiatich rokoch pôsobenia tam kvitol nielen náboženský život Rómov, ale vzrástla kultúrna, vzdelanostná a sociálna úroveň celej farnosti.

Po roku 1990 sa začali nové diela pre Rómov v Hanušovciach nad Topľou, Bardejove, Jarovniciach, Košiciach, Sečovciach, Letanovciach, Krížovej Vsi, Lomničke, Čičave, Malcove, Brezne, Nitre, Plaveckom Štvrtku a na ďalších miestach naprieč celým Slovenskom.

Prekážkou v pastorácii je okrem iného aj ťažká ekonomická a sociálna situácia rómskych rodín, ale aj ich nezáujem o vzdelanie. Ak niektoré rodiny žijú v biede, tá sa stáva prekážkou kresťanskej nádeje. Kde niet nádeje na zmenu, na lepší život, tam je priestor pre ateizmus.

Takže Cirkev musí týchto ľudí zdvíhať po stránke duchovnej, ale aj kultúrnej, vzdelanostnej, sociálnej. Niekedy je to enormne náročné, často je situácia zacyklená. Niečo sa podarí, niečo sa pokazí.

Misionár nečaká, že uvidí výsledky svojej sejby, ale predsa sa opýtam: je niečo, čo môžeme označiť za čiastkový dobrý výsledok tejto pastorácie?

Od misionára sa nevyžaduje úspech, ale vernosť. Aj napriek tomu veľkým úspechom je, že aj v našej diecéze máme troch rómskych kňazov a niekoľko rehoľných sestier.

Samozrejme, úspechom je aj to, ak ľudia z periférie prijmú ponuku kresťanských hodnôt a osobne uveria v Ježiša Krista, zažijú konverziu a začnú žiť samostatnejší, zodpovednejší a dôstojnejší život.

Od roku 1989 sa zmenila nielen slovenská spoločnosť, ale aj adresáti pastorácie, Rómovia. Veľmi veľa z nich odišlo pracovať do zahraničia. Veľmi ich zmenila či mení táto skúsenosť?

Záleží na tom, či tí ľudia ostávajú žiť v zahraničí alebo len vycestujú za prácou a v pravidelných intervaloch sa vracajú na Slovensko. Tí, ktorí sú pendleri a majú aspoň počas veľkých sviatkov alebo významných rodinných udalostí s nami kontakt, tak určitú formu viery si zachovajú.

Keď sa rodina vysťahuje a kontakt s nami neudržiava, veľmi ťažko sa v novom prostredí zaradí do miestneho spoločenstva. Väčšinou ich viera nie je natoľko zakorenená, aby prežila takú významnú zmenu. Pozornosť a lásku, ktoré dostali v domovskej krajine zo strany Cirkvi, v zahraničí nedostanú.

Aký je dnešný stav pastorácie medzi Rómami? Čo im ponúka katolícke spoločenstvo?

Pomoc musí byť dlhodobá a hierarchicky zastrešená. Nemôže to byť len na jednotlivcoch. Je pre mňa veľmi smutné, ak niektoré naše pastoračné aktivity v rómskej osade zaniknú pre vyhorenie, osobné zranenia, nedostatok ľudských zdrojov (Brezno, Sečovce-Habeš, Michalovce-Angi mlyn...).

Dobrou skúsenosťou je, ak v osade pôsobí nejaké náboženské spoločenstvo alebo rehoľná spoločnosť. Aj napriek vnímaným ťažkostiam som presvedčený, že sme sa ako Cirkev posunuli dopredu mentálne, ale aj kvantitatívnou a kvalitatívnou prítomnosťou v rómskom prostredí. Na viacerých vymenovaných miestach ponúkame duchovnú službu.

Bude ich stretnutie so Svätým Otcom impulzom pre celú komunitu? Myslíte, že to na ich život, premýšľanie, konanie môže mať vplyv?

Cirkev tvoria jednotlivci. Verím, že oslovením jednotlivca sa môže meniť postupne aj širšie spoločenstvo.

Myslím si, že návšteva pápeža môže prispieť k vzájomnému odpusteniu, zmiereniu a následnému prijatiu medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami na Slovensku. Máme očakávanie, čo by mali zmeniť Rómovia, ale možno nám pápež povie, čo by sme mali zmeniť my.

Aj Rómovia budú počuť slová nádeje

Pápež František sa na Luníku IX stretne nielen s obyvateľmi tohto košického sídliska.

Stretnutie Rómov so Svätým Otcom Františkom, ktorý je hlavou Katolíckej cirkvi, bude zároveň symbolickým stretnutím s celou rómskou menšinou žijúcou na Slovensku.

Na mieste bude prítomný aj Ján Hero, a preto sme sa ho opýtali, čo to pre rómsku komunitu znamená. Na otázku, aké má pocity a očakávania z tohto stretnutia, Ján Hero pre Katolícke noviny vysvetlil: „Silne vo mne rezonuje vyhlásenie pápeža Františka, ktoré verejne predniesol krátko po zvolení za hlavu Katolíckej cirkvi.

Povedal: ,Katolícka cirkev musí vyjsť do ulíc, na okraje miest a priniesť tam evanjelium, ohlásiť radostnú zvesť o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.‘

Z pohľadu rómskej komunity vnímam, že Svätý Otec toto misijné poslanie napĺňa a podporuje k tomu celú Cirkev vo svete, aby sa Božia láska mohla dotknúť každého človeka bez rozdielu pôvodu.

To som silne prežíval na Svetovej púti Rómov v Ríme v roku 2015, kde sa až päťtisíc Rómov stretlo s pápežom Františkom. Tu vyhlásil otvorenosť Cirkvi k nim, že Rómovia sa nachádzajú v srdci Cirkvi, a nás Rómov povzbudil, aby sme odolávali rôznym pokušeniam a nástrahám života a plnohodnotne sa zapojili do aktívneho života spoločnosti.

Zo Slovenska nás bolo 120 Rómov. Teraz nástupca svätého Petra príde k nám. Záujem Svätého Otca Františka stretnúť sa s ľuďmi na rómskom sídlisku Luník IX počas návštevy Slovenska vnímam ako potvrdenie a prehĺbenie misie, aby aj oni mohli počuť slová nádeje a zakúsiť objatie Ježiša Krista skrze Cirkev.“