Spoločný čas si treba strážiť

„Uvedomili sme si rozdielnosť medzi mužom a ženou, začali sme ju brať ako pozitívum a objavovať jej čaro,“ hovoria manželia Dulajovci z Pezinka. Rozhodli sa v tom pomáhať aj iným párom.
Marián Špacai 09.02.2024
Spoločný čas si treba strážiť

Manželia Stanislava a Martin Dulajovci poznajú dôležitosť spoločne tráveného času. Snímka: archív manželov Dulajovcov

O ideálnom manželstve sníva každá zaľúbená dvojica. Časom však prichádza v menšej či väčšej miere stret s realitou. Stanislava a Martin Dulajovci z Pezinka sú manželmi takmer 23 rokov, majú šesť detí. Do spoločného života tiež vstupovali s ružovými predstavami.

„Pochádzame z veriacich rodín, spoznali sme sa v  spoločenstve a padli sme si do oka, takže som si myslela, že naše manželstvo bude ideálne. Prvých päť rokov však bolo pre mňa bojom s otázkou, prečo napriek tomu nezmýšľame rovnako.“

ČARO ROZDIELNOSTI

Až na kurze Manželské večery Stanislava pochopila, aká dôležitá je rozdielnosť medzi mužom a ženou. „Začali sme objavovať čaro tejto rozdielnosti a vnímať ako pozitívum, že sa môžeme navzájom dopĺňať.“

„Ja som to bral tak, že všetko je v poriadku a žijeme v šťastnom manželstve. Až na spomínanom kurze sa moja predstava zrútila,“ priznáva Martin. „Cez rôzne úlohy tam každý z páru napíše, ako vníma určité veci, a potom si manželia zošity vymenia.“ Keď si Martin prečítal, čo napísala Stanka, zostal rozčarovaný.

„Uvedomil som si, že som žil vo vymyslenom manželstve, ktoré bolo odlišné od reality, ako ju vnímala ona. Pochopil som, že sa musím začať viac pýtať, či aj ona vníma veci tak ako ja, a nie, že to, čo poviem ja, je jediné správne a dobré.“

MEDZI MUŽOM A ŽENOU

Dulajovci sa dlhodobo angažujú v  Centre pre rodinu v  Pezinku. Okrem iného vedú práve kurzy Manželské večery, ale vypomáhajú aj pri príprave snúbencov. Ochotne sa s nami podelili o tipy, ktoré môžu pomôcť manželským párom na spoločnej ceste.

SPOLOČNÝ ČAS
 
NAPLÁNUJTE SI HO

STANISLAVA: Manželia si musia v chvate povinností všedného dňa strážiť spoločný čas. Najmä keď prídu do rodiny deti, človek sa dá pohltiť a menej sa venuje partnerovi. Keď sa to nezastaví včas, môžu sa manželia veľmi vzdialiť. Keď sa nevedia vytrhnúť aspoň raz do týždňa na hodinku-dve a vytvoriť si patričný priestor, komunikácia bude vždy len o počasí, deťoch a nikdy sa nestane hlbšou.

MARTIN: Spoločný čas treba vopred naplánovať a neuprednostniť niečo iné. Napríklad keby ma vtedy niekto žiadal o nejakú pomoc, treba sa s ním dohodnúť na inom termíne. Ak uprednostníme kamaráta, nášho partnera to bolí. Naopak, ak manželka vidí, že čas s ňou je na prvom mieste, váži si to.

HĽADAJTE SPÔSOBY

STANISLAVA: Keď boli deti malé, občas sme mali príležitosť dať ich povarovať, a tak sme si mohli spolu niekam na krátko vyraziť. Častejšie sme si však plánovali svoj čas doma, keď už deti spali. Neriešili sme vtedy telefóny, pracovné veci ani domácnosť, kuchyňa ostala v takom stave, v akom práve bola. Venovali sme sa sebe. Až keď sa už staršie deti vedeli postarať aj o najmenšieho, vtedy trojročného, dovolili sme si opustiť našu domácnosť na celý víkend. Oslavovali sme vtedy spolu už dvadsiate výročie sobáša. Bol to vzácny čas, ktorý naše manželstvo ešte viac posilnil.

MARTIN: Ak máte možnosť dať postrážiť detičky starým rodičom alebo kamarátom, treba to využiť. Hľadať spôsoby, ako si urobiť spoločný manželský čas, sa oplatí vždy.

OSTAŇTE KREATÍVNI

STANISLAVA: Spoločný čas, to môže byť výlet, turistika, tenis, plávanie, čokoľvek, pri čom je páru spolu dobre.

MARTIN: Keď dvojica spolu chodí, vie si vymýšľať rôzne aktivity. Povzbudzujem, aby táto kreativita neopadla ani po svadbe. Ak sa darí byť romantický aj v manželstve, môže to vzťah nabíjať novou energiou. Človek je náchylný brať si, ale ak obaja zo vzťahu vždy len berú, veľmi rýchlo sa všetko minie. Keď to však zmeníme na dávanie, niekoľkonásobne sa nám vráti.

KEĎ SÚ DETI MALIČKÉ

MANŽEL V ÚZADÍ

STANISLAVA: Kým je bábätko malinké, je prirodzené, že manžel na istý čas ide do úzadia. Je však dôležité povzbudiť ho, že je to prechodné obdobie, v ktorom potreby bábätka – napríklad dojčenie – dokáže zabezpečiť len mama. Je potrebné, aby to aj on bral takto, nie precitliveno voči sebe, aby nevznikali konflikty. Na druhej strane, mnohé ženy to preháňajú a vzťah s deťmi ide dlhodobo pred vzťah s manželom. Treba nájsť harmóniu, aby to bol ozaj nevyhnutný čas, keď bábätko vyžaduje stopercentnú pozornosť.

ASPOŇ POHLADENIE

MARTIN: Dobré je, keď žena matka aj v tomto pre ňu náročnom období prejaví počas dňa manželovi pozornosť aspoň pohladením. Aj jeden láskavý dotyk, objatie alebo iné prejavenie záujmu môže nahradiť dočasnú menšiu intenzitu vzťahu. Muž si tak uvedomuje, že hoci teraz kvôli bábätku nemá toľko pozornosti, predsa len nie je na druhej koľaji.

NEROZDEĽUJTE SA

STANISLAVA: Viaceré páry nám hovorili, že pri bábätku manžel odchádzal spať do inej izby, aby ho nerušil plač. Vytesnenie zo spoločnej izby však môže tiež naštrbiť manželský vzťah.

ČAS PRE SEBA

STANISLAVA: Prvé tri detičky sa nám narodili v rýchlom slede. Bola som stále s nimi a veľmi mi chýbal osobný čas. Dohodli sme sa s manželom, že budem mať svoju hodinku, keď on ostane s deťmi a ja ju môžem využiť, ako chcem – ísť do kostola či na prechádzku. Neskôr som s inými mamičkami chodievala vždy v sobotu ráno do prírody. Keď chce byť žena chvíľu sama, a to nielen keď má malé deti, neznamená to, že nemá manžela rada. Musí si však vedieť ten čas aj vypýtať. Ja som si voľakedy myslela, že svoje priania nemusím vyslovovať nahlas, veď mi ich manžel prečíta z očí, ale tak to nie je. Keď som mu o nich povedala, vysvitlo, že to nie je o tom, že by ich nechcel splniť. Urobil to rád, len som mu o nich musela povedať. Netreba sa báť otvárať pred manželom hĺbky svojho srdca.

KOMUNIKÁCIA

NAUČTE SA POČÚVAŤ

MARTIN: Najdôležitejšie je počúvať toho druhého. Aby sa cítil akceptovaný a vnímal moju blízkosť. Keď sa iba tvárim, že počúvam, alebo odbieham k zaujímavejšej téme, prípadne rozprávam iba ja, nie je to pravá komunikácia. Tej sa musíme učiť. Keď sa jeden zveruje s problémom, stáva sa, že ten druhý mu začne hovoriť, čo urobil zle, a dávať mu rady, ako by to mal riešiť. On však nechce radu, len vypočutie. Keď mu vždy všetko vysvetľujem tak, akoby som mal patent na rozum, a kritizujem ho,  ak sa on podľa toho potom nezachová, nabudúce sa mi nemusí zveriť. Upokojovať ho, že to nie je tak, ako mi povedal, tiež nemusí byť to, čo chce počuť. Naopak, môže vnímať, že som ho nepochopil alebo ho neprijímam.

NEPRERUŠUJTE

MARTIN: Treba dať pozor na skákanie do reči. Ja takých ľudí nazývam „prerušovači“, lebo iba počkajú, kým sa ten druhý nadýchne, a už mu skočia do reči a melú si svoje. Na Manželských večeroch máme ako pomôcku pero. Kto ho drží v ruke, rozpráva až dovtedy, kým ho nepoloží. Nech by toho druhého akokoľvek nutkalo k tomu niečo povedať, nesmie, až kým nedostane pero do ruky on. Tak sa táto chyba dá pekne vyfiltrovať. Inak rozprávajúci nevie dokončiť myšlienku, keď mu do nej partner desaťkrát skočí, a prestane ho to baviť.

NEVZDÁVAJTE TO

MARTIN: V komunikácii sa treba posúvať, a aj keby to spočiatku nešlo, nikdy to nevzdať. To by bola kratšia cesta, je ľahké povedať si, že sa viac nebudem snažiť. Keď však človek vytrvá, prináša to obrovské ovocie. Nejde to lusknutím prstov, je to o posúvaní sa dopredu.

JAZYKY LÁSKY

STANISLAVA: Odporúčam knihu Päť jazykov lásky. Poznať tieto jazyky je dôležité, inak sa môžete snažiť svojmu manželskému partnerovi prejaviť náklonnosť, ale neprináša to efekt a neviete prečo. Môže to byť tým, že to nie je jeho jazyk lásky. Treba nájsť ten správny. O jazykoch lásky považujem za potrebné hovoriť už snúbencom pred svadbou.