Sprítomňoval lásku nebeského Otca

„S otcom biskupom Petrom ma zoznámil spolužiak z Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave Janko Hanko, keď mi bol odňatý štátny súhlas na kňazskú pastoráciu ako kaplánovi v Krupine so začatým trestným stíhaním za marenie štátneho dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 trestného zákona.

Vtedy som poprosil otca Petra o duchovné sprevádzanie,“ začína rozprávanie páter Ján Ďurica, SJ. Biskup Peter Dubovský ho oslovil skutočným otcovským prístupom i mnohými skúsenosťami z pomocných technických práporov (PTP), kde ich násilne sústredili ako novicov a školastikov po zrušení kláštorov.

„Počas týchto zvláštnych štúdií pribil do opätku v topánke od predstaveného potrebnú dimisorialku (odporučenie na vysviacku pre biskupa, ktorý ho mal svätiť) a z dovolenky sa už vrátil ako kňaz. Podobne bol tajne vysvätený aj za biskupa 18. mája 1961 v Prahe biskupom Dominikom Kaľatom, SJ, pre mimoriadne podmienky.“

To bol aj dôvod, prečo ho 2. novembra 1962 zaistili a odsúdili na šesť rokov odňatia slobody. „Po štyroch rokoch a troch mesiacoch väzenia sa dostal na slobodu. Potom pracoval v pražskej firme Konstruktíva ako tajne pôsobiaci robotnícky biskup.“

Tajné stretnutia

Páter Ján Ďurica navštevoval otca Petra Dubovského v kostole v Handlovej, kde vypomáhal ako kaplán, neskôr v Novej Lehote, kde bol dvadsať rokov správcom farnosti.

„Po určitom čase ma zoznámil s Eugenom Valovičom a cez neho s animátormi tajne pôsobiacej Cirkvi – Silvestrom Krčmérym, Vladimírom Juklom, Františkom Mikloškom, Marianom Mrázom a mnohými ďalšími pod vedením Jána Chryzostoma Korca, SJ, tiež tajného biskupa, vysväteného pre mimoriadne podmienky. Najprv sme sa stretávali v duchu Kolakovičovej Rodiny – čítali sme Sväté písmo, meditovali nad ním a preberali aktuálne náboženské otázky.“

Ján Ďurica obdivoval, ako biskup Peter Dubovský verne a nenápadne plnil poslanie, ktoré mu zverili jezuitskí predstavení. Aj vďaka biskupovi Dubovskému sa v ňom postupne rodilo povolanie do Spoločnosti Ježišovej, „čo som si ani neuvedomoval a s čím by som už ako vysvätený kňaz nikdy ani nebol počítal.

Prijatie k jezuitom bolo veľmi diskrétne a tajné, lebo totalitná moc rehole zakázala aj stíhala,“ vysvetľuje jezuitský teológ. „Nezabudnuteľné pre mňa bolo jeho sprevádzanie počas noviciátu, kde ma otec Peter vovádzal do ignaciánskej spirituality.“

Služobník pre všetkých

Popri svojej biskupskej službe pastoračne vypomáhal vo farnosti Radvaň. Vyhľadávali ho najmä ako spovedníka, no vykonával i všetky pastoračné služby pre farnosť.

„Obdivoval som otca biskupa Petra, ako sa na tomto misijnom poli horlivo venoval deťom, mládeži, rodinám, trom speváckym zborom, ale i starým a chorým, ktorým na banskobystrických sídliskách pravidelne v prvý piatok v mesiaci vysluhoval sviatosti.

Dlhé hodiny strávil v spovednici, vypomáhal pri vedení piatich neokatechumenátnych spoločenstiev, tiež bol zapojený do dvojročnej vzdialenej prípravy na manželstvo a viedol aj miništrantské stretnutia,“ vyratúva široké pole jeho pôsobnosti.

Tým sa však jeho služba nekončila: „Od roku 1993 bol predsedom Spolku svätého Vojtecha v Trnave a po ôsmich rokoch plnenia tejto funkcie ho zvolili za doživotného čestného predsedu. Ako pomocný biskup bol generálnym vikárom Banskobystrickej diecézy a päť rokov generálnym sekretárom KBS.

Pedagogicky pôsobil na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici-Badíne. Určitý čas aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v pastorálnej teológii. Od roku 1997 bol emeritným biskupom a od roku 2005 špirituálom v Dome Spoločnosti Ježišovej Loyola v Ivanke pri Dunaji.“

V roku 2006 oslávil biskup Peter Dubovský dve výročia – 45 rokov biskupskej vysviacky a 85 rokov života. Pri tejto príležitosti ho Ján Ďurica sprevádzal do Ríma, „aby pozdravil generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej Hansa Kolvenbacha. Potom sme boli na audiencii u pápeža Benedikta XVI., od ktorého prijal apoštolské požehnanie pre seba a pre všetkých jemu zverených“.

Otcovský, horlivý a vytrvalý

Biskup Dubovský naposledy navštívil Banskobystrickú diecézu pár dní pred smrťou. Šiesteho apríla 2008 sa zúčastnil na posviacke a otvorení Domu Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici na Belvederi a s diecéznym biskupom Rudolfom Balážom  koncelebroval svätú omšu.

„Jeho úsmev, obeta a vytrvalosť ostanú navždy nezabudnuteľnou spomienkou na človeka, ktorý sa usiloval o osobnú svätosť a druhým na ceste k jej dosiahnutiu ustavične pomáhal. Štyri dni po otvorení Domu Božieho milosrdenstva si milosrdný Otec povolal biskupa Petra do nebeského domu.

Na jeho otcovský prístup, apoštolskú horlivosť a obdivuhodnú vytrvalosť, ktorú mal aj v biskupskom hesle buď verný až do konca, vďačne spomínajú Banskobystričania, ktorým obetavo slúžil celých pätnásť rokov,“ približuje páter Ďurica jeho pastoráciu v Banskobystrickej diecéze.

Rovnako milosrdné boli i biskupove posledné okamihy: „Páter Dubovský, SJ, zaopatrený sviatosťami, obklopený spolubratmi a ošetrujúcimi sestrami františkánkami počas modlitby posvätného ruženca, keď som ho držal za ruku s vďačnosťou za jeho 37-ročné sprevádzanie, prešiel na druhý breh života do spoločenstva svätých, ako vyznávame v Kréde.

Pohrebná rozlúčka vo svätej omši bola 16. apríla 2008 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kde bol pochovaný v krypte katedrály, odkiaľ bude vzkriesený do života v nesmrteľnosti v posledný deň.“

Na záver Ján Ďurica, SJ, dodáva: „Otec má sprítomňovať lásku nebeského Otca; otec biskup Peter Dubovský túto lásku sprítomňoval a odovzdával celým srdcom, celou dušou podľa hlavného a nového prikázania nášho Pána Ježiša Krista. Za to všetko mu z celého srdca ďakujem ja aj mnohí ďalší. Drahý otec Peter, oroduj za nás.“