Pravda Palmovej nedele

Dnes mám neraz dojem, akoby sme žili kresťanstvo bez Ježiša Krista, čo je samo osebe nezmysel, ale, žiaľ, často realita. Chodíme do kostola, modlíme sa, čítame evanjelium, ale zmýšľame, hovoríme a žijeme tak, akoby Ježiš nemal miesto v našom živote. Akoby sme ho nepoznali, azda boli o ňom len informovaní.

Pravda Palmovej (Kvetnej) nedele je skúsenosťou, kde sa učeníci osobne stretajú s Ježišom. A to vo chvíli, keď sa blížia k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore.

Ježiš pošle dvoch z nich a presne určí, čo majú robiť, a oni prežijú osobnú skúsenosť s Ježišom. Pripomína mi to múdrosť, ku ktorej nás vedie Ježišova matka: „Urobte všetko, čo vám povie.“

NEBYŤ DIVÁK, ALE ÚČASTNÍK

Ježiša pravdivo stretáme a skusujeme tým, že urobíme, čo nám povie. On sám zdôrazní: „Nie ten, kto mi hovorí: Pane, Pane, je mojím učeníkom, ale ten, kto počúva moje slová a zachováva ich.“

Stretať sa osobne s Ježišom potrebujeme nie v nejakom videní, ale v splnení toho, čo nám povie. Tak to počujeme aj na Palmovú nedeľu: „Učeníci išli a urobili, ako im Ježiš prikázal. Priviedli oslicu a osliatko, položili na ne svoje plášte a Ježiš si na ne sadol.“ Ježiš sediaci na osliatku nie je senzácia, ale naplnenie slov proroka.