Vzkriesení k novému životu

Samotné obrady Veľkonočnej vigílie nechávajú akoby vytrysknúť tajomstvo krstu z Kristovho vzkriesenia. Niet divu, pretože staroveká Cirkev, v ktorej sa kládli základy praxe a uctievania, priam prekypovala skúsenosťou krstu veľkého počtu nových katechumenov, ktorí boli ovocím ohlasovania Kristovej smrti a vzkriesenia:

„Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli“ (1 Kor 15, 3 – 6).

JEŽIŠ HODEN NASLEDOVANIA

Bolo úžasné, že v tom čase Cirkev bola ešte mladá a nebolo jej možné odoprieť príťažlivosť. Nehovoriac o tom, že svedectvo o Zmŕtvychvstalom často sprevádzali nadprirodzené znamenia. Krst preto musel byť výnimočnou ponukou a niečím vzrušujúcim.

Stopy tejto bohatej skúsenosti stále nachádzame v omšových textoch: „Bože, ty zveľaďuješ svoju Cirkev stále novým potomstvom...“ (Rímsky misál, úvodná modlitba v pondelok vo Veľkonočnej oktáve).