Editoriál 13/2020

V týchto dňoch, keď čelíme najväčšej zdravotnej kríze za posledné generácie, je dôležité zachovať si nádej. Nádej nielen na to, že bude lepšie, ale tiež, že situácia, v ktorej sa nachádzame, má pre nás nejaký skrytý význam. Pre kresťanov tým môže byť napríklad prehĺbenie si vzťahu s Bohom, na ktorého sme popri starostiach doterajších bežných dní mali čoraz menej času.

V čom však má hľadať nádej neveriaci človek, ktorý Boha nepozná, respektíve ho neuznáva? Možno práve to je ďalšia výzva pre nás kresťanov: ponúknuť druhým nádej ohlasovaním Krista. K tomu netreba nijaké teatrálne prejavy viery; stačí, keď ukážeme, ako Ježišova nádej pôsobí v našom vnútri. Nestrašme ľudí, že koronavírus je nejaký Boží trest, ale naopak, povzbuďme ich, že v týchto časoch Boh ponúka milosrdenstvo. Svedčiť o tomto nádhernom dare môžeme aj my skutkami milosrdenstva. Práve tie sa od nás teraz vyžadujú.

Máme mnoho svedectiev, ako sa milosrdenstvo stalo znakom nádeje. Napríklad pápež Ján Pavol II., ktorému sa venujeme v Téme týždňa (s. 16 – 17), prejavil milosrdenstvo dokonca atentátnikovi, ktorý ho takmer zabil. A tak i tento zločinec prostredníctvom odpustenia pocítil uzdravujúcu nádej.

Čo ak nám samým ako kresťanom chýba nádej? Nájsť ju môžeme vo sviatosti zmierenia. Síce je teraz ťažšie vyhľadať spovedníka, o to lepšie sa však na spoveď môžeme pripraviť. Niekoľko tipov ponúka redemptorista Michal Zamkovský (s. 4).

Milí čitatelia, ostávajte v zdraví, dodržujte nariadené opatrenia a zachovávajte nádej.