Editoriál 20/2023
V novinách som za desiatky rokov praxe videla a zažila azda všetko. Od pravdivých a silných reportáží o tom, že dojičky opäť v tejto päťročnici spolu s traktoristami prekročili plán, cez pravdivé a silné reportáže o tom, akú kabelku mala predsedníčka vlády, až po pravdivé a silné reportáže z aktuálneho diania od úplne vymysleného mienkotvorného redaktora…
Je nesmierna úľava, že teraz, ako editorka Katolíckych novín, môžem pri práci vychádzať z toho, že moji kolegovia si ctia pravdu – to je základný kameň. Na ňom potom stoja ďalšie – overovanie informácií, autorizovanie napísaného a kontrola pravdy aj z hľadiska viery.
Je naozaj úľava, že hovoriť pravdu (srdcom), sprostredkovať nádej a posilňovať vieru môže fungovať ako nerozlučná novinárska trojica. Snažia sa o to všetky naše kresťanské médiá, ako vyplýva z reportáže (s. 6 – 9).
O tom, čo musia ich redaktori v dnešnej dobe zvládať, svedčia slová odborníkov na mediálnu komunikáciu (s. 3 a 10). Aktuálnu tému prehlbujú dva rozhovory – dozviete sa, prečo sme náchylní veriť skôr účelovým klamstvám ako pravde (s. 4 – 5), a o svoje skúsenosti sa podelil aj popredný novinár a moderátor (s. 16 – 17).
Slovo má moc. Na slovách záleží. Na každom jednom. Slovo však zdegenerovalo na nástroj násilnej manipulácie. Preto strácame vieru v pravdivé slovo. Dokonca strácame vieru v pravdivé Slovo.
Už pred vyše polstoročím to však vo svojich spisoch predpovedal Joseph Ratzinger – keď bludy našej kultúry spôsobia jej zlyhanie, aj kostol sa zmenší, ale viera bude autentickejšia a pripravená opäť rásť... A nebude to preto, že my máme pravdu, ale preto, že Pravda má nás.