Jedným z dôvodov, prečo by sme sa v týchto časoch mohli rozhodnúť pre pôst a aj v ňom obstáť, je pokoj. Nielenže pri sebazapieraní napĺňa nás samotných, ale štyridsaťdňový pôst sa môže stať naším obetným darom, aby sme pokoj získali aj pre iných.

Dianie vo svete nám veľa dôvodov na radosť nedáva. Dva roky nás trápila pandémia, našich východných susedov už rok sužuje ruská vojenská invázia, vyrovnávame sa s veľkým zdražovaním a aktuálne sledujeme dôsledky katastrofálneho zemetrasenia v Turecku a Sýrii. Akoby tá radosť ani nemala kam preniknúť.

Dá sa na chorobu pripraviť? Ťažko, najmä keď príde náhle a nečakane. Nevyhýba sa starým ani mladým. A hoci nás možno na začiatku premôže hnev, smútok či strach a beznádej, predsa nás môže v istom zmysle aj posilniť.

Aktuálne dni nám ponúkajú mnoho výziev a podnetov na zamyslenie, ale aj na modlitbu a konkrétne skutky lásky k blížnemu.

Ježiš pomerne dlho klopal na moje dvere. A ja nič. Až napokon poriadne zabúchal, ja som vyskočila, bežala a otvorila dokorán. Celý svet sa v tom okamihu zmenil. Všetko bolo dvakrát také dynamicky živé a krásne. Všetko bolo nekonečne dobré, ľudia aj celý svet. Blažene som sa nadychovala v Otcovej náruči a na Ježišovom srdci.