Pri sledovaní fotografií z výbuchom zničeného Bejrútu si spomínam na tieto miesta, ako vyzerali pred pár mesiacmi, keď sme tam boli v rámci púte Katolíckych novín. Libanonské hlavné mesto možno nepatrí k tým najkrajším na svete – teraz už vonkoncom nie –, má však svoju špecifickú atmosféru, ktorú vytvárajú mnohé kontrasty.

Odkedy vypukla koronakríza, sme zavalení množstvom informácií. Celosvetové počty nakazených a ľudí, ktorí ochoreniu podľahli, naháňajú strach už niekoľko mesiacov. Za ten čas sme sa vyzbrojili rúškami i rôznymi dezinfekčnými pomôckami. Uvažovali ste však niekedy o dezinfekčnej výzbroji v medziľudských vzťahoch?

Počas ostatných mesiacov sa jasne ukázalo, v čom sú učitelia nenahraditeľní a čo sa nedá preniesť do online prostredia, aj keby sa z nich stali majstri špičkových digitálnych technológií. Ide o živý vzťah medzi učiteľom a žiakom.

„Áno, Boh nám preukázal najväčšiu lásku v tom, že nám dal svojho Syna a on zase svojou obetou na kríži. Ale práve ten, ktorý obetoval za nás svoj život, nás upozornil, že jeho obeť bude márna, ak sa každý z nás osobne nepripojí k jeho obeti. Kto nevezme každodenne na seba svoj kríž a mečom – aj ten priniesol Ježiš – neobseká každú sebeckosť a pýchu, každý svoj hriech, nemôže byť jeho učeníkom. Ako sme to splnili, to nám povie on – Sudca, keď uzavrieme život.“

Posledné týždne nám prinášajú mnoho otáznikov. Dokedy budú platiť obmedzenia? Ako na tom budeme ekonomicky po skončení korona krízy? Nepríde druhá vlna epidémie? Mnohí však nad koronavírusom uvažujú aj z hľadiska viery.