Nikdy som celkom nerozumela otázkam feminizmu či spochybňovania postavenia žien v Cirkvi. Pri „ženskej otázke“ si nevdojak vždy s úsmevom spomeniem na istú katolícku feministku, ktorá kňazovi vysvetľovala, že síce súhlasí s učením Cirkvi, no podľa nej by ženy mali mať možnosť prijať kňazstvo. „Priznám sa, že aj ja som si to dlhý čas myslel,“ odvetil kňaz potmehúdsky, „až kým som nespoznal vás.“

Milí čitatelia, ťažko sa hľadajú slová, ktoré by, akokoľvek úprimné, nevyznievali oproti momentálnej ťaživej skutočnosti prázdno. A tak ich je lepšie ponoriť v modlitbe do mlčanlivosti.

Už takmer dva týždne sme svedkami vojnových hrôz na Ukrajine, ale aj obrovskej vlny solidarity, ktorá sa zodvihla v celom svete. S obdivom hľadíme na stovky dobrovoľníkov, ktorí neváhali opustiť pohodlie domova a zapojili sa do rozličných druhov pomoci; na ľudí otvárajúcich dvere svojich domovov, ochotných prijať tých, ktorí prišli o strechu nad hlavou.

Milí naši čitatelia, azda nikto z nás si nedokázal ani len vo sne predstaviť, že by sa raz mohlo stať to, čoho sme svedkami v posledných dňoch na Ukrajine. Táto krajina a jej občania sa stali obeťami „diabolskej logiky zbraní“, ako to povedal Svätý Otec František v nedeľnom príhovore po Anjel Pána.

Ani sme sa nenazdali a naša vlaňajšia vianočná eufória rýchlo odišla do minulého času. A po nej aj fašiangy. O pár dní vstúpime do Pôstneho obdobia. Ak ho chceme prežiť s úžitkom, berme ho ako výzvu a tešme sa z nej.