Na otázku, aké je miesto žien v Cirkvi, existuje stručná odpoveď: neodmysliteľné. Veď či funguje rodina bez tepla, úsmevu alebo pohladenia? A Cirkev je rodina, Božia rodina, ktorá je povolaná ukážkovo svedčiť o tej istej dôstojnosti muža a ženy.

Pán farár, akú výzdobu dáme do kostola? Akú farbu dáme do pastoračnej miestnosti? Budeme zatepľovať? Niekedy sú takéto otázky namieste, inokedy hovoria o závislosti od toho, „čo povie farár“. A to je, žiaľ, len krok k javu s nemilým pomenovaním klerikalizmus. Pán farár rozhoduje o všetkom.
 

Nepodceňujme hodnotu príkladu, má väčšiu silu než tisíce slov, lajkov alebo retweetov, tisíce videí na youtube, hovorí pápež František.

Správa o odsúdení nikaragujského biskupa Rolanda Álvareza na 26 rokov väzenia z politických dôvodov vo mne oživila spomienky na trpké časy komunizmu. Pápež František mu vyjadril svoju blízkosť a veriacich vyzval na modlitbu za Nikaraguu a jej politických lídrov.

Aby otvorili svoje srdcia pre úprimné hľadanie pokoja, „ktorý sa rodí z pravdy, spravodlivosti a lásky a dosahuje skrze trpezlivé vedenie dialógu“ – napísal Svätý Otec.

„V perspektíve Cirkvi, ktorá stále vychádza k druhým, aby zaistila srdečnú blízkosť duchovným a hmotným požiadavkám všetkých ľudí, zvlášť tých najnúdznejších, je dôležité svedectvo kňazov, ktorí sa darujú druhým s evanjeliovou láskou a duchom obety.“