Téma pomoci núdznym ma rýchlo zviedla k úvahe o tom, ako pomôcť ľuďom na okraji spoločnosti. A že je fajn podeliť sa podľa vzoru svätého Martina o plášť so žobrákom a dbať na dôstojnosť človeka bez domova.

Už sme zjavne zabudli, čo je skutočný nedostatok, a hoci máme dosť, stále túžime po niečom viac. Naše srdce sa naplnilo nenásytnosťou a závisťou. Už si nepamätáme, že pred pár rokmi sme sa dokázali tešiť z maličkostí a z vecí, na ktoré sme si dlho poctivo šetrili.

Jordan B. Peterson, profesor psychológie a svetový rečník, napísal: „Nato, aby ste sa zmenili, musí časť z vás zahynúť.“ Pravdivosť tohto výroku sme si už vo svojom živote potvrdili asi všetci. Aj v prípade pozitívnej či negatívnej premeny. Kým pri prvej išlo o chcené „zahynutie“, pri druhej sme to možno z ľahostajnosti či pre „iný cieľ“ radšej prehliadli. Tak či onak – v oboch prípadoch v nás čosi zahynulo.

Čo môžeme urobiť, aby bolo na svete viac spravodlivosti? Je nespočet spôsobov, ako sa angažovať. Fandím každému, kto v malej či veľkej konkrétnej oblasti nášho sveta urobí, čo je v jeho silách, aby tam vniesol viac spravodlivosti.

Násilie, vojny a nenávisť čoraz viac zachvacujú svet. Pápež František už roky hovorí o tretej svetovej vojne a pezzi, čo by sa dalo preložiť ako rozkúskovaná vojna. Jeho slová sa napĺňajú a nikto dnes netuší, ako dlho to všetko potrvá. Sme skutočne, ako viacerí hovoria, svedkami nie epochálnych zmien, ale zmeny epochy.