Človek dostane stonásobne viac, než dal

Prečo sa dobrovoľníci vôbec rozhodnú ísť počas leta na misie do Rumunska?

Za seba môžem povedať, že je to niečo úplne iné ako napríklad tábory u nás vo farnosti. Evanjelizačný prvok, na ktorom si dávame na misiách záležať, nebol doma natoľko výrazný, respektíve tábory neboli na ňom prioritne postavené. A potom – samotné Rumunsko je niečo neznáme a vzbudzuje v človeku zvedavosť či túžbu spoznať ho. Dosť príťažlivá je aj predstava kolektívu mladých vysokoškolákov, s ktorými ideme do cudzej krajiny ako tím a budeme spolu tráviť niekoľko týždňov.

Komu sa na misiách v Rumunsku primárne venujete?

Rumunským Slovákom, ktorí tam žijú už niekoľko generácií, pretože chceli ísť za lepším životom. V tom období boli totiž na Slovensku hladové doliny, málo práce, a tak sa v Rumunsku začali starať o polia, čím dokázali uživiť svoje rodiny. V súčasnosti sú tieto miesta v porovnaní so Slovenskom 20-30 rokov pozadu a životná úroveň je tam nižšia. Ľudia, ku ktorým chodíme na misie, žijú na dedinách a mohli by sme ich priradiť k tým chudobnejším. Venujeme sa najmä deťom od 7 do 13 rokov a potom od 13 do 16 rokov. Pomáhame však aj dospelým, či už s prácou, alebo minulý rok boli v Boromlaku pre dospelých aj stretká s prednáškami a našimi svedectvami.

Čo sa im snažíte ukázať?

Okrem pestrého táborového programu im chceme ukázať, ako prežívame našu vieru, evanjelizovať ich. Už na Slovensku pripravíme program, prostredníctvom ktorého im odovzdáme niečo z toho, čím žijeme v univerzitnom pastoračnom centre. Minulý rok sme sa venovali základným témam, ktoré by mal ovládať každý kresťan – spoznanie Pána Ježiša, Ducha Svätého, priblíženie sviatosti krstu. Väčšinou si každý animátor pripraví program k danej téme, a tým je to kombináUniverzitné pastoračné centrum v Bratislave poskytuje vysokoškolákom mnoho možností realizovať sa. Jednou z nich je aj misijný tím, ktorý ponúka dobrovoľníctvo na misiách v Rumunsku. Zhováral sa s nami o ňom vedúci misijného tímu ANDREJ KUCHÁR (23). To, či človek bude môcť ísť na misie, závisí od jeho samostatnosti, ale aj od aktívnej účasti na stretkách. Človek dostane stonásobne viac, než dal cia jeho osobného svedectva, učenia katechizmu a Svätého písma. Popritom nezabúdame ani na klasické hry ako volejbal či futbal, ktoré majú veľmi radi.

Priblížite svoje pôsobiská? Prispôsobujete im spomínané tematické stretnutia?

Sú tri dediny a každá je špecifická. Ja som bol v Bodonoši a tam sme sa s deťmi od 7 do 13 rokov venovali téme cesta do neba. Snažili sme sa im ju predstaviť prostredníctvom scénok a hier. S mládežou sme prostredníctvom stretiek preberali kerygmu a s dospelými sme potom mali podobný systém. Téme prispôsobujeme aj aktivity, napríklad ak sa venujeme pokore, vymyslíme hru, ktorá s ňou súvisí a nesie sa v nej celý deň.

Pripravujú sa dobrovoľníci na tábor dopredu?

Tábor začíname pripravovať v zimnom semestri teambuildingom, kde sa zaoberáme témou, potom nasleduje niekoľko stretnutí, na ktorých sa aj bližšie spoznávame, preberáme dôležitejšie témy či sa zúčastňujeme na prednáške s hosťom. Naposledy sme mali hosťa, ktorý bol na misiách a priblížil nám, čo to obnáša, na čo sa máme pripraviť. Na stretnutiach je prítomný aj kňaz, takže máme možnosť duchovného sprevádzania. Posledné stretnutie sme mali pred Veľkou nocou a po nej sa už snažíme pripravovať konkrétny program pre deti na táboroch. Dobrovoľníkov pripravujeme napríklad na predmisijnej duchovnej obnove, na ktorej sa môžu zúčastniť. Snažíme sa, aby bol čas navzájom sa spoznať, vytvoriť program a zároveň sa duchovne posilniť.

Musia mať dobrovoľníci skúsenosti s animátorstvom?

Nie je to podmienka, ale je to výhoda. No mali sme už na misiách aj dobrovoľníkov, ktorí skúsenosti s animátorstvom nemali a zvládli to.

Ak by sa chcel niekto prihlásiť na misie do Rumunska, musí byť členom misijného tímu v úpecéčku?

Počas zimného semestra, ale aj na Veni Sancte ponúkame ľuďom možnosť pridať sa k nám do misijného tímu. To však úplne nezaručuje, že sa dostanú aj na misie do Rumunska, pretože robíme výber podľa istých kritérií. Napríklad nakoľko je človek samostatný, pretože by sa mohlo stať, že by tú táborovú záťaž nemusel dobre zvládnuť a mohol by to byť pre neho šok. Náš úsudok, či by človek zvládol takúto misiu, si tvoríme na základe rozhovorov, ale aj podľa toho, či sa aktívne zúčastňuje na stretkách, alebo nie. Keď vysokoškolák preukáže ochotu zúčastniť sa na teambuildingoch a stretiek, je väčšia pravdepodobnosť, že ho vyberieme na misie do Rumunska. Chcem však podotknúť, že ak aj niekoho nevyberieme, môže sa stať, že na ďalší rok bude môcť byť dobrovoľníkom aj on.

Bývajú tábory na viacerých miestach súbežne?

Ide o vzájomnú dohodu podľa toho, akú majú predstavu kňazi v rumunských farnostiach, kedy majú deti prázdniny, ale aj podľa toho, ako sme časovo flexibilní. Tábory bývajú dlhodobo v Gemelčičke a v Bodonoši, bývali aj v Derne, ale minulý rok sme namiesto Derny navštívili Boromlak. Dobrovoľníkom najprv jednotlivé dediny predstavíme prostredníctvom prezentácie a môžu si vybrať miesto, na ktorom by chceli slúžiť. Ich preferencie sa potom snažíme zohľadniť, ale ak sa do jednej dediny prihlási príliš veľa animátorov, nie je to úplne možné. Preto od nich požadujeme, aby nám označili aj druhú a tretiu možnosť, kam by chceli ísť.

Je niečo, čo deti výrazne na táboroch oslovilo, páčilo sa im?

Deti sú veľmi rady a vďačné už len za to, že tam prídeme a venujeme im svoj čas, svoju pozornosť. Určite sa im páči aj samotný program, ale v konečnom dôsledku je pre ne prvoradá pozornosť, ktorú sa im snažíme dať. Som presvedčený, že práve tú si budú pamätať a zapíše sa do nich.

Aj ty si v sebe nesieš skúsenosť, na ktorú nezabudneš?

To, či človek bude môcť ísť na misie, závisí od jeho samostatnosti, ale aj od aktívnej účasti na stretkách.

Mnohé deti žijú oveľa ťažšie ako my. Deti z rozvedených rodín, deti rodičov rôznych vierovyznaní alebo deti z viacpočetných rodín. Sú naozaj vďačné za jednoduché, maličké veci, napríklad za obyčajnú hru, ktorú by sa u nás na Slovensku už asi nechcelo hrať žiadne dieťa. Na tom všetkom ma oslovuje, že napriek okolnostiam sú zapálené, vidno na nich, že chcú s nami tráviť čas. Cez deň prídu hocikedy za nami a pripomínajú sa nám.

V čom môže takáto misia obohatiť dobrovoľníka?

Väčšinou, keď človek ide na takéto miesto, tak si na začiatku myslí, že ide niečo druhým odovzdať. Skutočnosť je však taká, že sa to dobrovoľníkovi stonásobne viac vráti a odchádza obohatenejší, ako prišiel. Zároveň sa človek naučí pracovať s mládežou, byť pre ňu vzorom a inšpiráciou. Čo sa týka evanjelizácie, obohacujúca je aj príprava stretiek. Keď chceme totiž niečo deťom a mládeži odovzdať, je potrebné, aby sme tému nejakým spôsobom ovládali,  pripravili sa na ňu. Vďaka tomu sa aj sami v nej učíme a zdokonaľujeme. Ja konkrétne považujem za veľké obohatenie priateľstvá s dobrovoľníkmi, ktoré vzniknú, ale aj radosť, ktorá z detí vyžaruje a je veľmi nákazlivá.