Keď všetko spolu pekne ladí

Jej šikovné ruky, originálne nápady a estetické cítenie už zaujali mnohých. Stretli sme sa v malom kráľovstve u nej doma, kde vymýšľa a tvorí jedinečné diela. Prezradila nám, ako sa zrodil jej nápad i čo ju na jej práci baví a teší.

AKO FUNGUJE IHLA

„Odmalička ma zaujímali ručné práce. Chcela som vedieť, ako fungujú ihlice, háčik a ihla. Najskôr som začala vyšívať predtlačené obrázky. Veľa som sa pýtala a druhí mi museli ukazovať, ako sa čo robí. Nemala som pokoj, kým som sa to nenaučila,“ spomína na svoje začiatky šikovná Liptáčka.

Keď príbuzní videli, že ju to baví a že to myslí vážne, rozhodli sa ju podporiť v jej záujme. Kupovali jej predtlače na vyšívanie k narodeninám či meninám, aby mohla svoje zručnosti rozvíjať ďalej.

ŠIJACÍ STROJ JEJ NEDAL SPAŤ

Nikto netušil, že svet výšiviek sa stane raz jej „chlebíčkom“. Vyštudovaná chemička pôvodne pracovala ako laborantka v ružomberskej fabrike na výrobu papiera. Keďže v práci prepúšťali a navyše sa u Adriany ohlásili zdravotné problémy, nabrala odvahu odísť z dlhoročného zamestnania a roztiahnuť vlastné krídla. Chcela viac voľnosti, času pre seba a rodinu.

Pôvodne mala v pláne otvoriť si svadobný salón. „Jedného dňa sme šli s manželom na výstavu svadobných šiat a doplnkov do Trenčína. Chcela som byť v obraze, mať prehľad, čo práve v danom biznise letí. Stalo sa však niečo, čo som neplánovala. Zbadala som tam vyšívací stroj, a keď som videla, čo všetko dokáže, nadchla ma myšlienka kúpiť si ho.“

Tri noci kvôli tomu nespala. „Asi mi bol súdený. Podarilo sa mi presvedčiť manžela, o dva týždne už bol u nás doma a pomaly som sa učila na ňom pracovať,“ hovorí Adriana s úsmevom.

KEĎ SA ČLOVEK UČÍ

Najskôr si pozháňala dostupné dizajny, vlastné vzory sa na ňom však robiť nedali. Prvé výrobky z dielne Adriany Holdošovej boli obrusy do domácnosti a do kostolov. K nosnému predmetu jej terajšej tvorivej činnosti – vyšívaniu krstných košieľok – ju priviedli zákazníci.

Keď sa ľudia z okolia dozvedeli, že má doma vyšívací stroj, začali jej košieľky na krst nosiť sami. Na trhu im takáto služba chýbala a sviatosť krstu sa predsa vysluhuje po celý rok. Prax ukázala, že urobila dobre, jej ateliér funguje už dvadsať rokov.

Začiatky však neboli jednoduché. Prvých päť rokov sa učila techniku vyšívania aj ako pristupovať k  zákazníkom. Povedomie o  jej práci sa najprv rozšírilo v okolí jej bydliska a inzerciou v regionálnych médiách. Neskôr si vytvorila webovú stránku a profil na sociálnych sieťach.

„Veľa som skúšala, stalo sa mi, že som aj niečo pokazila, ale to patrí k životu. Keď sa človek učí, nejde všetko hneď na prvý raz.“

JEDEN ŠTÝL LAHODÍ OKU

Dnes je Adriana autorkou vlastných, originálnych dizajnov, ktoré vytvorila podľa vlastnej fantázie, alebo si prispôsobila dostupné vzory. Aj košieľky, ktoré jej predtým nosili zákazníci, teraz šije sama a celý výrobok je kompletne jej dielo.

„Na hotovú košieľku sa nedá vyšívať strojom. Hotová sa nedá vložiť do rámika, musí to byť len vystrihnutá látka. Vtedy sa tam dá vyšiť vybraný vzor a následne sa košieľka zošije,“ vysvetľuje. Sortiment rozšírila aj o sukničky na krstné sviečky a zavinovačky.

„Mám rada, keď všetko spolu pekne ladí. Kolekcia v jednom štýle, farbe a tóne lahodí oku, má to inú úroveň, ako keď je každá časť od iného výrobcu.“ Vyšíva výhradne strojovo, pretože zákaziek z celého Slovenska neustále pribúda. „Ručné vyšívanie trvá dlho a je náročné na čas. Zákazník by v konečnom dôsledku musel za prácu zaplatiť oveľa viac,“ konštatuje.

Svoje diela spočítané nemá, odhaduje ich však na stovky. A keď si potrebuje od vyšívania oddýchnuť, „preladí“ na pletenie a háčkovanie. Výsledkom sú svetríky, kabelky, štóly pre nevesty alebo detské súpravy. Využije tak čas napríklad pri televízii. „Som naučená stále niečo robiť. Neviem len tak sedieť, vždy mám potrebu zamestnať si ruky.“

STÁLE OBĽÚBENÁ KLASIKA

Zákazníci dnes majú na výber zo šesťdesiatich vzorov. Rozhodujú sa podľa toho, či ide o chlapca alebo dievča, alebo čo je práve moderné, avšak väčšina ostáva pri klasike. Najpreferovanejšie motívy sú srdce, krížik, obľúbené sú rastlinné a aj folklórne vzory.

Niektorým záujemcom musí pomôcť zorientovať sa a poradiť pri výbere, ale sú aj takí, ktorí prichádzajú s vlastnými požiadavkami alebo nechajú výber na ňu. Čo sa týka farieb, dominuje biela košieľka s bielou, zlatou, ružovou či modrou alebo kombinovanou výšivkou.

Adriana by svoju prácu nevymenila za žiadnu inú. „Pri domácej práci treba hlavne disciplínu, vedieť si správne rozvrhnúť čas, aby som postíhala všetko, čo treba. Veľmi dôležité je oddeliť chvíle, keď pracujete a keď oddychujete.“

Sú dni a obdobia, keď má práce veľa, ale je vďačná za každú ďalšiu objednávku. Koľko práce ako živnostníčka urobí, toľko zarobí. Vyťažená je najmä v lete, preto už niekoľko rokov nebola na dovolenke.

DÔRAZ NA KVALITU

Občas musí zákazku odmietnuť, hlavne keď je priveľa práce alebo sa záujemca ozve neskoro. „Nechcem, aby objem bol na úkor kvality. Zákazník ani ja by sme nemuseli byť spokojní a pokazila by som si rokmi vybudované renomé,“ konštatuje.

Celý proces podnikania si Adriana rieši sama. Od nákresu a vystrihnutia košieľky až po jej konečnú úpravu, zabalenie, odoslanie i účtovníctvo. Zatiaľ to všetko zvláda, hoci je to niekedy náročné. Neprivítala by pomoc? „Niekedy áno, ale som ten typ, čo si najradšej všetko urobí sám. Možno niekedy v budúcnosti, keď už naozaj nebudem stíhať.“

A čo pri procese tvorivej výroby považuje za najkrajšie? „Keď košieľku či iný produkt vyžehlím, poskladám a celé sa mi to páči. Hreje ma pri srdci, keď sú zákazníci spokojní, keď mám pozitívnu spätnú väzbu a znova sa na mňa obrátia alebo moju prácu odporučia ďalej.“