Podáva sa aj milé slovo a úsmev

Záverečné požehnanie na konci nedeľnej svätej omše o 9. hodine vo farnosti Krista Kráľa v Prešove-Sekčove. Po ňom už viacerí farníci namiesto do anonymity bytoviek zamieria len o niekoľko metrov ďalej – do pastoračného centra na kávu po deviatke.

Podebatovať, prehĺbiť priateľstvá, budovať spoločenstvo pri dobrej káve či čaji. Už si zvykli, že to patrí ku koloritu ich nedeľného predpoludnia. Pozvaní sú všetci, a tak sa pridávame aj my.

VZÁJOMNÁ JEDNOTA

Otvárame dvere. Miesta pri stoloch sú už obsadené, nejaké ešte nachádzame na státie. Uličkou sa ťažšie prechádza, keďže počasie v čase našej návštevy ešte nedovoľuje rozptýliť sa aj v priľahlej letnej záhrade.

„Čo načerpáme v Božom chráme, chceme aj takto prenášať do každodenného života,“ víta nás miestny farár Pavol Kožuško. „Ľudí chceme k Bohu privádzať v prvom rade cez sviatosti, ale popritom aj cez rôzne aktivity. Snažíme sa pokryť všetky vekové kategórie od detí po dôchodcov, aby nikto neostal v úzadí. Máme veľa aktívnych ľudí, ktorí majú záujem pomáhať.“

Prioritou farnosti je vytvárať atmosféru lásky a pokoja, aby sa mohli tešiť jeden z druhého. Pri slávení Eucharistie, ale aj na neformálnom poli. „Snažíme sa, aby ľudia odchádzali z kostola spokojní, radostní a povzbudení. K tomu aj my na fare – ja, dvaja kapláni a diakon – potrebujeme tvoriť dobré spoločenstvo. Ak budujeme jednotu my, potom sa to dá aj medzi farníkmi,“ lúči sa s nami farár Kožuško s typickým úsmevom a odchádza sa pripraviť na slávenie ďalšej svätej omše.

DAŤ KÚSOK SEBA

Štafetu byť naším sprievodcom medzi zhromaždenými na farskej káve preberá diakon Šimon Mesarč. „U nás sa toho deje toľko, že kňaz si ťažšie hľadá čas stíšiť sa. Aj to sa však dá vďaka ochote veriacich pomôcť. Najväčšie povzbudenie pre mňa je, že sú tu ľudia, ktorí neváhajú dať kúsok seba, aby obohatili iných.“

Spolupatričnosť prináša zreteľné ovocie. „V tejto farnosti vidím ľudí, ktorí sa usmievajú. Kresťan by nemal chodiť zachmúrený a zahľadený do zeme. Jeho vizitkou by mala byť radosť, aby na otázku, prečo je radostný, mohol odpovedať, že preto, lebo verí v Ježiša, ktorý zomrel za nás a vstal z mŕtvych.“

Mladý diakon pociťuje vďačnosť Bohu, že jeho kroky viedol práve na toto prešovské sídlisko. Aj vzhľadom na blížiacu sa kňazskú vysviacku. „Určite si do svojej služby kňaza chcem odniesť to, čo tu vidím – byť blízko ľuďom a dávať sa.“

ŠTEDROSŤ SPOLOČENSTVA

Rovnaké poslanie si zvolili aj členky sekčovskej farskej charity, ktoré tiež stretávame na nedeľnom posedení. „Okolo nás je veľa takých, čo majú problém uživiť rodinu. Preto sme už v Pôstnom období roku 2003 vyzvali veriacich, aby sa niečoho v ich prospech zriekli. Z toho, čo vhodili do pokladničky, sme nakúpili potraviny.“

Odvtedy už 21 rokov majú v kostole schránku s evanjeliovým citátom „lebo som bol hladný a dali ste mi jesť“. „Postupne sme pridali burzy dekoratívnych predmetov a zbierky potravín vo veľkých obchodoch,“ spomínala na začiatky charity Magdaléna Fričová.

K ušľachtilej aktivite sa časom pridala i Zuzana Gavronová. „Vďaka štedrosti spoločenstva sa nám darí napĺňať potreby chudobných,“ pochvaľuje si angažovanosť vo farnosti, do ktorej sa s manželom prisťahovali. „Cítime sa tu veľmi dobre, ako v rodine.“

RODINNÝ CHARAKTER

Podobné pocity zažíva i jeden z kantorov Martin Čontofalský, inak aj člen Zboru sv. Cecílie v Košiciach. Tiež na Sekčove nevyrastal, prišiel pred ôsmimi rokmi zo Šarišských Bohdanoviec a hneď po mesiaci sa zapojil do služby.

„Je to tu z  pohľadu organistu rozmanitejšie ako na dedinskej filiálke, človek musí byť stále v strehu. Služba počas liturgií je pre mňa povzbudzujúca, ale aj celkovo spoločenstvo, ktoré sa tvorí na týchto kávach po deviatke. Cez rôzne akcie som tu spoznal možno viac ľudí ako za celý život dovtedy. Už len to, že sme tu až šiesti kantori, je vzácne,“ ponúka nám svoj pohľad.

A hoci sa už s notami pod pazuchou ponáhľa na svoje vyhradené miesto v kostole, ešte dopĺňa pár slov na margo farnosti: „Z dedinského prostredia som sa presunul do mestského, ale pritom s rodinným charakterom. Svedčí o tom aj fakt, že v spoločenstve vzniklo už viacero manželstiev. Tu sa dali dokopy a my sme im potom mohli hrať v našom kostole na sobášoch.“

Snímka: autor

DYNAMICKÁ FARNOSŤ

Viac času posedieť si v kruhu priateľov má v nedeľné predpoludnie aj Katarína Matejovská. Vo farnosti vedie pravidelné detské stretnutia. „Máme veľmi dobré deti, chcú spolu tráviť čas, hrať sa. Rodičia nám dôverujú, že ich budeme aj takto formovať a vychovávať k tomu, aby to raz prebrali po nás.“

Vzťahy v tejto vekovej kategórii utužujú populárne akcie ako karneval či šarkaniáda. „Do animátorskej služby zapájame mladých po birmovke a vďaka Bohu sa vždy nejaké ochotné ruky nájdu. Napríklad denný letný tábor ponúka zábavu aj pre nich, lebo ho máme vo forme olympijských hier, takže musia deti vyburcovať k výkonu.“

S osemdesiatkou detí pomáha na táboroch asi 30 mladých. „Je to jedinečná akcia, ktorá tieto dve vekové skupiny spája. Vidíme, že to Pán požehnáva, čo nás ženie dopredu,“ vyžaruje nadšenie z mladej dámy, ktorá je zároveň lektorka. „Naša farnosť je veľmi živá, dynamická,  plná dobrých ľudí, je to moja srdcovka. Zo služby v nej dokážem veľa čerpať pre vlastný duchovný život. Láska k  Bohu a  farnosti u  mňa vždy vyhrá aj v ťažkých chvíľach.“

OTVORENOSŤ NA SPOLUPRÁCU

Ruch v  miestnosti sa stupňuje, debaty v hlúčikoch vrcholia. Tiché miesto si hľadáme s Matúšom Puškášom, ktorý nám chce porozprávať o jednej z najmladších aktivít vo farnosti. Keďže pociťoval medzeru v pastorácii manželských párov zo sídliska, pred rokom a pol zašiel na faru s myšlienkou manželských stretnutí. Pripravuje ich, hoci sám je zatiaľ slobodný.

„Videl som, že je to potrebné, lebo keď sa manželia stretávajú medzi sebou, môžu sa povzbudzovať. Aj prostredníctvom pozvaných hostí sme im už ponúkli témy z oblasti komunikácie či psychológie, pripravujeme duchovnú obnovu, súčasťou sú adorácie, modlitba i agapé,“ približuje.

Nič z toho by sa však nemohlo diať bez dobrej spolupráce s kňazmi. „Pár farár je ústretový. Keď za ním s nejakým nápadom prídete, neodpovie unáhlene, ale premyslí si to. To sa mi na ňom páči, že vo veciach hľadá múdrosť. Tunajší kňazi sú naozaj otvorení na spoluprácu s laikmi, čo je super.“

DOBRÝ BOD NA ODRAZ

V príjemnej atmosfére ubiehajú minúty rýchlo, aj celá hodina. Pastoračným centrom sa už dá prechádzať, stoly sa uvoľňujú. Partia v štýlových zásterách s logom farnosti to však ešte nebalí. Sú to tí, ktorí posedenie zastrešujú a obsluhujú ostatných. Bez ich ochoty by to nešlo.

„Mladí po birmovke by sa možno nemali kam zaradiť a touto službou ich spájame. Je to pre nich dobrý bod na odraz, ako sa angažovať pre farnosť a pre Boha,“ vníma Tamara Harčariková, zodpovedná za kávy po deviatke. Každú nedeľu je tu k dispozícii sedem-osem mladých ľudí, ktorí sa striedajú, celkovo je ich asi tridsať.

„Musíme mať rozpisy, aby sme to zvládli organizačne. Stretávame sa aj mimo tejto služby, mávame napríklad spoločné teambuildingy,“ opisuje fungovanie aktivity, ktorú pred šiestimi rokmi inicioval vtedajší farár na Sekčove Marek Kreheľ. „Prichádzajú sem starší aj mladší, spájame teda generácie. Po korone ľudia pociťujú potrebu budovania vzťahov, obmedzuje nás len kapacita centra.“

KÁVA S DOBRÝM PASTIEROM

Podmienkou vstupu nie je byť fanúšikom kávy a obmedzenia sa nekladú ani kreativite. „Výzdobu prispôsobujeme ročnému alebo liturgickému obdobiu a mali sme už aj špeciálne akcie ako popoludňajšiu kávu, raňajky či posedenie pri čokoládovej fontáne.“

To, že do týchto aktivít vkladá aj kus srdca, je zrejmé hneď. „Je tu veľký priestor odovzdávať ďalej obyčajné milé slovo a úsmev, aby sa ostatní mohli cítiť prijatí. Skvelé je, že sa tu zastavia aj naši kňazi, máme od nich silnú podporu. V Nedeľu Dobrého pastiera dokonca aj obsluhovali. Ľudia ich majú radi, aj preto ich sem chodí toľko.“

Naša návšteva sa končí spolu s touto príjemnou farskou aktivitou, hoci by sa ešte dalo porozprávať so zástupcami ďalších spoločenstiev, ako sú Modlitby otcov, Modlitby matiek, Neokatechumenátna cesta, stretká stredoškolákov... Pri kávičke alebo čaji, pri ktorých sa stretávajú aj v mnohých iných farnostiach na Slovensku, aby tak prepájali duchovnú blízkosť s tou ľudskou.

Fotogalériu k tomuto  článku si môžete pozrieť TU.