„Pokoj vám.“

Stáva sa nám v živote, že niekedy cítime nepokoj, neistotu, ba až zmätok vo svojej duši. Niečo podobné pociťovali aj apoštoli, keď ich prekvapil Pán Ježiš a z ničoho nič sa ocitol medzi nimi a povedal im: „Pokoj vám.“

Vysvetľuje Písma a hovorí: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

Toto stretnutie Pána Ježiša s učeníkmi môžeme smelo prirovnať k našim nedeľným zhromaždeniam v chráme. Aj nám tu pri oltári vysvetľuje Pán Ježiš Písma, tu nám zdôrazňuje pravdu, že ako on musel cez utrpenie a smrť vojsť do slávy, tak musí aj každý z nás.

Tu sa nám dáva vo sviatosti dotýkať, aby sme sa z účinkov presvedčili o ňom ako o skutočne živom a prítomnom. A posiela nás odtiaľto slovami kňaza: Iďte v mene Božom ako zvestovatelia a svedkovia, že som naozaj zomrel a naozaj vstal, a preto som naozaj Boh, ktorý príde raz, aby všetkých súdil.

Tu poznávame, že v živote kresťana a Cirkvi na ceste do večnej slávy sa utrpeniu či bolesti jednoducho vyhnúť nedá. Iba tak sa môžeme dostať do večnej radosti. Preto radosť zo vzkriesenia Krista nech nás naplní silou i odhodlanosťou vedieť s dôverou k Pánovi prijať akékoľvek bolesti, námahy či utrpenia.

My sa tešíme, že teraz môžeme slobodne a bez prenasledovania žiť podľa viery a nik nás nepostihuje pre naše náboženské prejavy.

Treba si však uvedomiť, že aj táto nová situácia bola, ak môžeme tak povedať, vykúpená utrpeniami, prenasledovaniami a aj obetami vlastného života mnohých našich predkov či už kňazov, rehoľníkov alebo laikov.

Nech nás ich život povzbudí k väčšej a úprimnejšej láske ku Kristovi, aby sme s jeho pomocou vedeli prekonávať všetky bolesti i utrpenia s vedomím, že raz budeme účastní jeho slávy