Vďačný Samaritán

Alebo ste pomohli bez nároku na odmenu či vďačnosť, a potom vás prekvapilo jednoduché „ďakujem“? Jedno aj druhé sa vie hlboko dotknúť nášho srdca – vďačnosť i nevďačnosť.

Desiati malomocní prosili Ježiša o uzdravenie z malomocenstva a všetci boli uzdravení. No len jeden z nich, Samaritán, sa vrátil. Iba on padol na tvár pred Ježišom a poďakoval mu. Tí ostatní? Možno nemali čas, doháňali zameškané alebo v návale radosti zabudli. Toho, ktorý im mohol dať okrem zdravia aj skutočný život, nechali jednoducho stáť.

Zrejme chápeme smútok v Ježišových slovách: „Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“

Udalosť uzdravenia malomocných je opísaná veľmi jednoducho. Žiadne hlbšie stretnutie či zblíženie s Ježišom, žiadne gestá ani slová prinášajúce uzdravenie. Ježiš pošle všetkých uzdravených za kňazmi – tí mali moc rozhodnúť, kto je uzdravený.

To podstatné sa však udeje po uzdravení. Samaritán sa obráti a vráti sa k Ježišovi, chváliac Boha. Ježiš je pre neho ten, cez ktorého koná Boh, klania sa mu ako živému Bohu a vzdáva mu vďaku. Vtedy mu Ježiš dáva ešte väčší dar – Samaritán dostáva prísľub spásy, je zachránený pre svoju vieru.

Táto záchrana nespočíva v telesnom uzdravení z malomocenstva, Ježiš dáva Samaritánovi život v celej plnosti. Pri tomto uzdravení sa nám možno v mysli vybaví rozhovor Ježiša so Samaritánkou (cudzinkou), ktorá v Ježišovi spozná očakávaného Mesiáša, prameň živej vody, a radostne to zvestuje ostatným Samaritánom (porov. Jn 4).

Dnešné evanjelium nám nehovorí iba o vďačnosti za preukázané dobro. Ježiš nie je sklamaný iba pre chýbajúce „ďakujem“. Boh všetkých uzdravil, ale oslávil ho len jeden: „Samaritán veľkým hlasom velebil Boha.“ V tejto chvále vyjadril svoju vďačnosť. Boh ho uzdravil na tele a skrze vieru aj na duši. Dostal nový život, ktorý sa začal vo chvíli, keď sa obrátil a vrátil k Ježišovi.

            
Ilustračná snímka: Thebiblerevival.com/Voľné dielo