Ako on môže byť Mesiáš

Súčasťou života človeka je aj sklamanie. Myslím, že tomuto slovu veľmi dobre rozumie každý z nás. Pán Ježiš ako človek sa tiež nevyhol zážitku sklamania. Vyjadril sa k nemu takto: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (Mk 6, 4).

Prečo tak reagoval? Lebo jeho spolurodáci mali oveľa väčšie očakávania od neho podľa chýru, ktorý o ňom počuli. A keď nenaplnil ich predstavu, tak reagovali tiež sklamaním, ktoré vyústilo do pohŕdania – je iba tesár, Máriin syn, brat Jakuba, Júdu a Šimona, poznáme aj jeho sestry, teda čože nám môže tento povedať? Ako on môže byť Mesiáš?

A dokonca, ako hovorí svätý Marek, pohoršovali sa na ňom. My ale pouvažujme nad tým, aké posolstvo môžeme prijať od Pána cez toto jeho sklamanie. Veď vieme, že Ježiš nerezignoval, ale pokračoval vytrvalo ďalej vo svojom poslaní, plnil úlohu proroka, ktorý ohlasuje Božie zjavenie a milosrdnú dobrotu a lásku: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

Ako odpovieme? Tvrdosťou srdca ako Nazaretčania alebo vrúcnou láskou k nemu ako k svojmu Vykupiteľovi, svojmu Bohu Otcovi, ako jeho deti? Ostaňme pri tej láske a staňme sa prorokmi v súčasnosti. Ako? Že budeme ohlasovať radostnú zvesť svojím životom.

Stojí to námahu, ale potom máme radosť z toho, ak sa niekto po stretnutí s nami stane horlivejším a vernejším Kristovi ako predtým. K nášmu úsiliu pridajme aj modlitbu za seba i za tých, čo prichádzajú s nami do kontaktu, aby sme im pomohli prijať vieru a nájsť v nej pravú hodnotu:

Milosrdný Ježišu, ty si na zemi často zotrvával v modlitbách, prejavoval si lásku a uskutočnil obetu kríža. Urob aj z nás svojich prorokov, aby náš život bol zvesťou tvojho nekonečného milosrdenstva.