Ani ja som ho nepoznal

Chcel sa stretnúť jednotlivo s každou rodinou. Porozprávať sa, lepšie sa spoznať a medzitým sa niečo detí len tak spýtať – jednoduché otázky z katechizmu.

Zároveň povedal, že ak by dieťa nevedelo alebo by mu odpoveď vypadla, rodičia mu môžu pomôcť a on to bude pokladať za správnu odpoveď dieťaťa.

Jednoducho rodičia budú stáť vedľa svojej ratolesti, a keď bude treba, zaskočia. Bol však prekvapený, že rodičia neboli až takí nadšení z tejto možnosti. Sami dobre vedeli, že toho veľa nevedia. Niekedy menej ako ich deti.

Nepoznať Krista – to nie je chyba. Ján Krstiteľ v evanjeliu dnešnej nedele vyznal dvakrát: Ani ja som ho nepoznal, ale... To „ale“ je dôležité. ... ale ten, čo ma poslal krstiť, mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha, to je on.

Nepoznať Krista nie je chyba. Chyba je nepoznávať ho, neurobiť nič preto, aby som ho mohol poznávať čoraz hlbšie. Niekedy je až zarážajúce, koľko času venujeme poznávaniu iných vecí. Občas úplne nezmyselných.

Zabíjame čas zbieraním prázdnych informácií. Inokedy zasa musíme študovať a poznávať nové veci. Vyžaduje si to naša profesionalita. Chceme sa udržať v konkurencii, musíme zbierať body a kredity. Rásť profesionálne je dobré.

Napríklad ak ideme k lekárovi, sme radi, ak je to odborník a nie pološarlatán. Otázka je, prečo nerastieme aj v poznaní Krista, prečo nerastieme duchovne.

Pápež Lev XIV. v Izniku adresoval všetkým ľuďom, ale osobitne kresťanom toto: „V čase, ktorý je v mnohých ohľadoch dramatický (...), je 1700. výročie Prvého nicejského koncilu vzácnou príležitosťou položiť si otázku, kým je Ježiš Kristus v živote dnešných žien a mužov, kým je pre každého z nás.“

Svätý Pavol povedal: „Viem, komu som uveril, a som si istý.“ Môžeme to povedať aj my? Že som si istý... Nie iba Pavlovou istotou ani istotou Jána Krstiteľa. Potrebujem svoju vlastnú istotu, aby som obhájil nádej, ktorá je vo mne. Ak to nedokážem, čo spravím preto, aby som to zmenil a aby som Krista hlbšie poznával?