Boh plní prisľúbenia

V prvom čítaní z Knihy Genezis Boh prisľúbil Abrahámovi dediča, ktorý vzíde z jeho lona. Ako plynul čas, zdalo sa nemožné, aby sa tak stalo. Sára napokon porodila syna Izáka, keď mal Abrahám sto rokov. Boh splnil svoje prisľúbenie.

V evanjeliu sa stretávame so spravodlivým a nábožným Simeonom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Ani v tomto prípade sa prísľub nenaplnil hneď. Simeon bol už starec, keď v náručí držal Dieťa Ježiša. Boh splnil svoje prisľúbenie.

Vôbec prvé prisľúbenie dané človeku Bohom zaznelo hneď po spáchaní prvotného hriechu. Bol to prísľub príchodu Spasiteľa, ktorý Boh v priebehu dejín niekoľkokrát zopakoval ústami prorokov.

„Sám (Boh) príde a spasí vás“ (Iz 35, 4). „Preto sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7, 14). Prešlo mnoho storočí, kým sa toto proroctvo naplnilo narodením Božieho Syna v Betleheme. Boh splnil svoje prisľúbenie.

Dnes, keď slávime sviatok Svätej rodiny a zároveň prežívame posledný deň roka, nás Božie slovo pozýva k vďačnosti za všetky splnené Božie prisľúbenia, ktoré sme vo svojich rodinách prežili. Iste aj v končiacom sa roku sme sa mnohokrát presvedčili, že Boží Syn je Emanuel, čiže Boh s nami.

To nás zároveň vedie k pohľadu do budúcnosti, ktorý je naplnený opodstatnenou nádejou. Napriek všetkým našim hriechom a zlyhaniam Boh zostáva absolútne verný svojim prisľúbeniam – jednoducho preto, lebo sú jeho slovom. Božia neochvejná vernosť svojmu slovu zostáva pre nás znamením nádeje, najmä keď máme pocit, že Boh nie je prítomný.