Boli ako ovce bez pastiera

Opustenosť prežíva človek, ktorý vníma skutočnosť, že o neho už nik nejaví záujem, nik si ho nevšíma, priatelia ho opustili a z rodiny mu všetci zomreli. Opustenosť prežívali aj zástupy, ktoré Ježiš vyučoval. Hoci Ježiš túžil po odpočinku, ku ktorému pozýva aj svojich učeníkov, predsa keď prišiel na osamelé miesto, ale ho také nenašiel, lebo všetci sa tam zbehli, aby ho ďalej počúvali, začal ich opäť vyučovať.

Lebo – ako napísal svätý Marek – boli ako ovce bez pastiera. Pán Ježiš dáva všetko nabok a začína vyučovať. Upokojí zmätené zástupy ľudí, usporiada ich a učí ďalej, hoci si ani neodpočinul.

Utišuje ich duchovný hlad, dáva im pokrm pre ich duše, pre ich smädné srdcia, pre ich zvedavé mysle, aby vedeli a cítili, že nie sú opustení, že majú toho, komu na nich záleží. Záleží mu práve preto na nich, aby neboli ako ovce bez pastiera.

Ako sa my cítime pri Ježišovi? Vyhľadávame ho pre svoj duchovný hlad tak horlivo ako zástupy, ktoré sa zišli na to osamelé miesto? Vieme veľmi dobre, že je to naša úloha – každú nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.

Ponáhľame sa k Pánu Ježišovi alebo to konáme iba ledabolo, aby sme niekomu urobili radosť? Nech nás povzbudí a osloví aj myšlienka žalmistu: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: ‚Pôjdeme do domu Pánovho‘“ (Ž 122, 1).

A v dôsledku toho horlivo nasledujme svätého Jána Bosca. Ako malému chlapcovi sa mu prisnil sen. Videl veľkú lúku a na nej množstvo šeliem. I ukázala sa krásna Pani a šelmy sa premenili na tiché baránky.

Neskôr pochopil, že má úlohu s pomocou Panny Márie formovať mládež, a to najmä opustenú mládež, povedali by sme, že „deti ulice“, lebo boli ako ovce bez pastiera. Tomuto dielu zasvätil celý svoj život.

Povieme – ja na to nemám. Stačí sa len pozrieť okolo seba, či už vo vlastnej rodine, alebo u našich známych či susedov. Vždy je možnosť, keď sa chce.