Čo dôležité nemáš

K lekárovi prišiel pán a sťažoval sa: „Pán doktor, musíte mi pomôcť. Neviem, čo mám so sebou robiť. Ľudia hovoria, že som strašne chamtivý!“ Prekvapený lekár sa opýtal: „A ako vám ja môžem pomôcť?“

Pacient netrpezlivo odpovedal: „Čo ja viem? Vy ste doktor! Tak mi na to napíšte nejaké tabletky. Ale hlavne, prosím vás, nech je ich veľa, veľa!!!“ Chamtivosť je neresť, ktorú si skôr vieme všimnúť u druhých. U seba sa nám zdá, že ďalšiu vec skutočne potrebujeme.

Problémom chamtivosti však nie je v prvom rade zhromažďovanie, ale strata schopnosti vnímať, čo je podstatné. Boháč z podobenstva prišiel smrťou o veľký majetok.

Mnohí povedia: „Aká škoda!“ Jeho najtragickejšou stratou však bola strata nádeje na nebo: strata perspektívy večného života. Lebo ak by ju daný človek mal, nemohol by sa tak správať. Jeho „sysľovanie“ prezradilo, že svoju nádej vkladal len do vecí, ktoré bol schopný zhromaždiť na zemi.

Nešťastím tohto človeka nebolo to, že zomrel. Ale to, že prišiel o vieru. Spomínam si na jedného predstaveného, ktorému prišli oznámiť, že v sklade sú už len posledné zvyšky zásob, no práve prišli nejakí ľudia, ktorí by sa potrebovali posilniť.

„Samozrejme, že im dajte najesť,“ odpovedal predstavený. „Veď Pán vie, čo potrebujeme. A kým máme, načo by nám posielal? Keď uvidí, že nemáme, zasa nám pošle!“ Tento človek mal obdivuhodnú dôveru v Božiu dobrotu. Pravdaže, nerobil tak bez vlastného úsilia. Bol mimoriadne pracovitý.

No zároveň bol vždy ochotný podeliť sa aj o to posledné. Nikdy nemal veľa, ale nikdy mu nič podstatné nechýbalo. V duchu žalmu by sme mohli povedať, že sa naučil rátať svoje dni a našiel múdrosť srdca.

Naozaj, nebojí sa smrti ten, kto zomrel s Kristom a jeho život je s ním ukrytý v Bohu. Taký človek si vytvára skôr poklady pre nebo: lebo tam sa neráta to, čo sme zarobili, ale to, o čo sme sa podelili. Porozmýšľaj, kresťan, po nedeľnom obede: čo naozaj potrebuješ a čo dôležité ti ešte chýba?