Čomu dôveruješ

Dvaja cestovatelia kráčali po ceste, keď zrazu oproti nim zastal lev. „Čo budeme robiť?“ pošepky sa spýtal prvý. „Žiaden strach,“ odpovedal druhý, „rob presne to, čo sme čítali v cestovateľskej príručke. Nehýb sa a rozhodne sa mu zapozeraj do očí. Lev z tvojho pohľadu vycíti, že si dokonalejší tvor, a preto utečie.“

Vystrašený cestovateľ však zašepkal: „Ja som čítal tú príručku. Ty si čítal tú príručku. Ale si si istý, že aj ten lev čítal tú príručku?“ Ako veľmi dôverujeme informáciám, ktoré dostávame? Možno si povieme: „Dobre, o nič nejde, môže to tak byť.“

Ale ak by sme na to mali staviť vlastný život? To už by sme dávali lepší pozor: aby sme dôverovali tomu, čomu sa oplatí dôverovať. A báli sa toho, čoho sa treba báť. O čo viac by to malo platiť, keď ide o život večný. Lenže...

Mnoho ľudí je vyľakaných a ustarostených o všetko možné, ale to podstatné im uniká. Boja sa o peniaze, imidž či o život, ale neboja sa smrteľného hriechu. Ježiš v evanjeliu hovorí svojim učeníkom a aj nám: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.“

Preto si treba robiť „mešce, ktoré sa nezoderú“. To znamená nestarať sa príliš o veci pozemské, keď máme „nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí“.

Podľa toho spoznáme, čomu sme odovzdali svoje srdce, keď pouvažujeme nad naším pokladom, teda nad tým, o čom najčastejšie rozmýšľame a po čom najviac túžime. Pokušiteľ sa nás snaží obrať o pokoj: „Boj sa, sužuj sa, zabezpečuj sa, nedôveruj!“ A my sme potom takmer ako ten cestovateľ.

Namiesto toho, aby sme dôverovali ponaučeniam, ktoré sme si prečítali v Písme, chceme byť „prezieravejší“. Hľadáme najrozličnejšie poistky, zadné dvierka. Vymýšľame plány B a možno aj C a D. Naozaj je to potrebné?

Ak naše srdce spočíva naozaj v Bohu, časné záležitosti ho nemôžu príliš rozrušiť. Ak sa však nimi stále zaoberá, nakoniec ho pohltia. Naháňanie „pokladíkov“ a „istôtok“ nás pripraví o pravý poklad a istotu.

Prečítajme si v nedeľu popoludní trochu viac o Abrahámovi, ktorého spomína svätý Pavol v druhom čítaní. Nechajme na seba zapôsobiť nesmiernu dôveru, ktorú mal voči Bohu, keď išlo o opustenie domova či obetu syna. A usmejme sa trochu nad tým, akí sme my strachopudi