Daj nám väčšiu vieru

V ruženci sa modlíme: „Ježiš, ktorý nech rozmnožuje našu vieru!“ Áno, voláme ako apoštoli a v ruženci prosíme o všetky tri božské čnosti – vieru, nádej a lásku.

My vieme, prečo o to prosíme. Ale prečo prosili Ježiša o väčšiu vieru apoštoli? Čo ich k tomu viedlo? Hoci nedostávame odpoveď, sme vďační za túto prosbu. Ježišova odpoveď nás zaujíma.

Sami bojujeme s mnohými otázkami v živote, pýtame sa ako prorok Habakuk na zmysel utrpenia a Božieho mlčania či nečinnosti. Pochybujeme, klesáme na duchu, nenachádzame pokoj. Potrebujeme väčšiu vieru!

Ježiš ale nereaguje okamžitým darom väčšej viery. Odpovedá veľmi stroho, akoby chcel povedať: Nič ste nepochopili! Učeníci sú s Ježišom už blízko Jeruzalema, prešli spoločne dlhú cestu, na ktorej ho mohli zažiť, počuť, vidieť (porov. 1 Jn 1).

Napriek tomu sú ešte veľmi ďaleko od pochopenia Kristovho tajomstva. Podobne to dosvedčuje situácia, keď sú apoštoli plní pochybností, lebo majú málo chleba. Vtedy im Ježiš povie: „Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?“ (Mk 8).

Ježiš nerozmnoží apoštolom vieru, ale predloží im obraz, ktorý je v skutočnosti nereálny: silou viery, hoc len veľmi malej, je možné presadiť morušu. A navyše do mora, kde sa žiadne stromy nesadia ani nerastú. Úplne nereálne a nepredstaviteľné!

Ježiš ukazuje na nemožné, ktoré je uskutočniteľné. A to nie je všetko. Učeníci zažijú v Jeruzaleme ešte niečo väčšie – Ježiš zomrie na kríži a na tretí deň vstane z mŕtvych. Toto si vyžaduje vieru, ktorá ešte viac presahuje ľudskú skúsenosť a chápanie.

Viera upriamená na Ježiša, hoci drobná ako horčičné zrnko, dokáže veľké veci. Ježišov učeník nepotrebuje mať schopnosť konať zázraky, ale uveriť, že Ježiš je Boží Syn. A ten, kto v neho verí, bude konať skutky, aké koná on (Jn 14).

Dar skutočnej viery v Krista nepresádza moruše do mora, ale dáva človeku silu v trápení a bolesti, dáva mu nádej, roznecuje lásku. Veriť v Krista znamená žiť večne: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie“ (Jn 11).