Dievča, hovorím ti, vstaň

Viac sa zaujímame o Ježiša a jeho pomoc, keď sa nachádzame v ťažkých životných situáciách alebo keď je niekto z našich blízkych v ohrození života. Tak to bolo aj v prípade predstaveného synagógy Jaira, ktorý žiadal o pomoc pre svoju zomierajúcu dcéru. Hoci dievčina zomrela, napokon jej Ježiš povedal: „Talitha kum!“ – a bola zdravá.

Ako sa k nej Kristus dostal? Vieme, že jej otec plný viery prichádza k Ježišovi s nádejou, že on jediný mu v prípade dcéry môže pomôcť. On, o ktorom už tak veľa počul, o ktorom rozprávalo celé okolie, za ktorým ľudia šli. A on ich uzdravoval. Ale vieme, že Kristus takto výnimočne neposlúžil všetkým.

Nie každému dal možnosť po smrti ešte žiť na tejto zemi, ako to bolo v prípade Jairovej dcéry. Prečo? Či nemal na to možnosť alebo schopnosti?! Nie. Ale i tu sa vyžadovala bezhraničná dôvera a viera, že ľudia sa usilujú o to, aby boli Pánovi verní po celý život, v každej chvíli.

Aby pamätali na to, že Pán im môže pomôcť aj v posledných chvíľach života; a aj chce pomôcť, len je potrebná ochota zo strany človeka – vedieť ho prijať. Mať na zreteli, že skutočne je jediný, čo má moc nad životom a smrťou. Najlepším dôkazom toho je jeho zmŕtvychvstanie.

Lebo i keď Kristus vzkriesil Jairovu dcéru, naimského mládenca, Lazára, všetci predsa len napokon zomreli. Avšak len Kristus je totálny víťaz nad smrťou, lebo po zmŕtvychvstaní vystúpil do neba, čo je cieľ aj nášho života.

Už viac neumiera a smrť už nad ním nemá moc – píše sv. Pavol v Liste Rimanom (porov. Rim 6, 9 – 11). Lebo zomrel, ale zomrel hriechu; a žije, ale žije Bohu.

Bratia a sestry, v tomto nám je potrebné neustále sa pripodobňovať Kristovi – zomierať denne hriechu a žiť denne Bohu, aby sme mohli dúfať, že to Pánovo vyzvanie „Talitha kum!“ pri vzkriesení bude pre nás znamenať radosť večného života.