Dobrý prostriedok, nie však cieľ

Traduje sa, že pápež sv. Ján XXIII. raz navštívil nemocnicu Santo Spirito (čo po taliansky znamená „Duch Svätý“), a keď mu vyšla v ústrety rehoľná sestra, vedúca nemocnice, s trémou v hlase vyhŕkla: „Vitajte. Ja som predstavená Ducha Svätého.“

Pápež sa šibalsky usmial a povedal: „No teda! Ja som len Kristov námestník na zemi.“ Pravdaže, návšteva niekoho dôležitého dokáže človeka vyviesť z miery. Len si predstavte, že by sa k vám ohlásil Svätý Otec. Určite by sa vám rozbúchalo srdce, či to zvládnete. A teraz si predstavte, že by vás prišiel navštíviť sám Boh.

Nuž, práve o takejto návšteve počúvame v čítaniach dnešnej nedele. V Knihe Genezis prichádza Pán k Abrahámovi, keď sedí pri svojom stane pri duboch Mambreho. A v Lukášovom evanjeliu je opísaná návšteva Pána Ježiša v dome Márie a Marty.

V oboch prípadoch vidíme veľkú pohostinnosť, snahu čo najlepšie prijať hosťa a vyjsť mu v ústrety. Čo je, samozrejme, vynikajúce. Lebo pohostinnosť a dobrota voči druhému sú milé v Božích očiach. A vždy sa stanú prameňom požehnania.

Azda iného, než človek očakáva, ale to len preto, že Boh nám dopraje viac, než si vieme predstaviť. Abrahám v okolnostiach vzácnej návštevy dostal dar syna. Marta a Mária dar osobného poznania a priateľstva so samotným Kristom. Zároveň však počujeme o tom, že Pán musel Martu napomenúť.

Lebo jej pohostinnosť, sama osebe výborná, sa zo správneho prostriedku stala nesprávnym cieľom. Totiž pohostinnosť samotná nemôže byť podstatou, zmyslom návštevy: inak by sme sa sústredili viac na hostenie než na hosťa. A to sa nám môže prihodiť nielen pri chystaní večere, ale aj pri organizovaní liturgickej slávnosti.

Prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania či hody vieme pripraviť „ako z výkladu“. Dokážeme však v ich strede uchovať duchovný obsah? Ustrážme si myseľ aj srdce, aby pri každom stretnutí zostali pohostinné a zároveň otvorené pre vyššie skutočnosti, ktoré prítomnosť vzácneho hosťa prináša.